SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky
O KNIHÁCH

Všeličo, čo ste nechceli vedieť o svojich predkoch

Dali by ste si na večeru nepriateľa? A slúžili by ste dobrovoľne pšenici ako otrok?

Yuval Noah Harari: Sapiens – stručná história ľudstva (prel. Zuzana Jánska, Aktuell, 2018) - Archív SMEYuval Noah Harari: Sapiens – stručná história ľudstva (prel. Zuzana Jánska, Aktuell, 2018) - Archív SME

Dali by ste si na večeru nepriateľa? A slúžili by ste dobrovoľne pšenici ako otrok? A čo takto implantovať si do tela nejaké to technologické zariadenie, ktoré z vás spraví človeka s extrémnou pamäťou? Aj kanibalizmus, aj kyborgovia sú súčasťou ľudskej histórie i budúcnosti. Aj to, že si nás pšenica zotročila.

Izraelský historik a esejista Yuval Noah Harari sa vo svojej knihe Sapiens s podtitulom Stručná história ľudstva púšťa do podnetnej polemiky s našou vlastnou predstavou o vznešenosti histórie ľudského rodu i narcizme našej súčasnosti a presvedčenia, že môžeme všetko. Môžeme. Len dokedy?

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudské bytosti (členovia nášho rodu Homo) sa od svojich ľudoopích predkov podľa najnovších poznatkov oddelili asi pred 2,4 milióna rokov. Homo sapiens, teda náš vlastný rod – mimoriadne divoký a agresívny druh veľkých opíc – existuje približne 150-tisíc rokov. Yuval Noah Harari sa venuje práve tomuto druhu, ktorému sa podarilo iné konkurenčné druhy rodu Homo vytlačiť. Prečo? Ako? Čo sa stalo, že práve my sme sa od pojedania iných hominidov dopracovali k Sillicon Valley, novému to náboženstvu sveta?

Tri revolúcie

Yuval Noah Harari sa pri svojej snahe o popis našej histórie snaží nájsť to, čo by sme mohli nazvať evolučnou výhodou. A podľa Harariho je ľudstvo tam, kde je, preto, že našlo spôsob, ako rozprávať príbehy. Pretože sú to práve mýty, príbehy, fikcie, fantázie, ktoré dokázali vytvoriť národy, štátne celky, spoločenstvá.

Skryť Vypnúť reklamu

Harari je pri svojej ceste do hlbín ľudstva relatívne stručný, netrápi čitateľa podrobnosťami, ktoré sú zdokumentované v iných knihách. Archeologické nálezy berie ako východisko, pretože to, čo ho zaujíma, nie je podrobný opis našich prapredkov, ale skôr otázka, prečo práve my sme sa stali úspešnými, keď podľa všetkého ešte pred stotisíc rokmi existovalo pravdepodobne šesť druhov hominidných opíc. A prečo práve homo sapiens dospel do dnešného štádia pornografie na internete.

História človeka má podľa Harariho za sebou tri dôležité revolučné medzníky. Prvou zmenou je kognitívna revolúcia, druhou poľnohospodárska a tou treťou je revolúcia vedecká. Tieto skoky nám v prvom slede umožnili prekonať svojich súperov, v druhom slede ustanoviť civilizačnú štruktúru a vytvoriť tradičný svet a tá tretia, ešte stále prebiehajúca v nás – a tu je Harari aj varujúcim pesimistom – môže viesť nielen k žiarivým zajtrajškom, ale aj k nepredvídateľným zlomom, ktoré ešte nepredpokladáme a netušíme, čo spôsobia.

Skryť Vypnúť reklamu

Mýtus sme my

Čo spôsobilo, že sme približne pred 70- až 30-tisíc rokmi začali hovoriť? Dôvod nie je celkom jasný, zvukovú komunikáciu na úrovni štruktúrovaných varovných signálov či oznamov o potrave známych celej skupine, ktorú si odovzdávajú členovia skupiny z generácie na generáciu, poznáme aj u iných druhov. Slonov, veľrýb, opíc. Ale možno práve ten krok od signálov k potrebe podeliť sa o zložitejšie informácie – napríklad klebety – viedla k vytvoreniu zložitého komunikačného prostriedku – jazyka. A práve spoločný jazyk sa stal ideálnym spôsobom na uchovávanie informácií nielen o tom, kde je hrozba či potrava, ale aj o spoločenskej hierarchii, alebo, ako píše Harari, o tom, kto je čestný, kto podvádza, kto sa s kým vyspal.

Teória klebiet môže pôsobiť ako vtip, píše Harari, ale ak si podrobne všimneme dnešnú komunikáciu – mediálnu i súkromnú – takmer celá sa odohráva na úrovni odhaľovania krívd, klebiet, zaujímavostí. Kto s kým, za koľko, kto je krajší, kto úspešnejší.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže reč nesplodila len klebety, ale aj silný znakový systém fiktívnych príbehov a mytologických rozprávaní. Ako píše Harari, „iba homo sapiens dokáže hovoriť o veciach, ktoré v skutočnosti neexistujú, a uveriť tak aj úplne nemožnému. Opicu nikdy nepresvedčíte, aby vám dala banán, keď jej sľúbite neobmedzený prísun banánov po smrti v opičom nebi“.

Práve mýty a fikcia náboženstiev umožnili vytvoriť veľké spoločenstvá, civilizačné okruhy prekračujúce úzko príbuzenské skupiny a tlupy.

Fikcia, budúcnosť a pšenica

Vytváranie spoločenstiev, ktoré boli väčšie ako 150 členov, znamenalo zároveň potrebu lepšie organizovaného času pri zbere potravy a love. Približne pred 15-tisíc rokmi začal homo sapiens druhú časť svojej revolučnej premeny – poľnohospodársku revolúciu. Cielená manipulácia so zvieratami a rastlinami mohla sprvoti prebiehať ako spolužitie s miernymi zvieratami, domestikácia kôz a oviec prebiehala asi pred 11-tisíc rokmi, rovnako ako zistenia, že niektoré rastliny si človek vo svojej blízkosti môže opakovane pestovať, a keď sa o ne stará, sú o čosi krajšie. Hlavná vlna zdomácňovania prebiehala tak, že približne tri a pol tisíc rokov pred naším letopočtom sa v úrodnom polmesiaci Blízkeho východu, Mezopotámie a Iraku chovali kozy, kravy, ovce, kone a pestovali obilniny, ale aj olivy, vinič a mnohé ďalšie rastliny. V Amerike sa prakticky v paralelnom období domestikovali ďalšie rastliny ako kukurica, fazuľa či zemiaky. Dnes sú to celosvetovo rozšírené rastliny, dokonca také úspešné, že to viedlo až k obráteniu otázky – sme to my, čo sme sa naučili pestovať pšenicu, alebo si rastliny opantali človeka a donútili ho slúžiť svojim záujmom?

Skryť Vypnúť reklamu

Harari nazval poľnohospodársku revolúciu luxusnou pascou, omylom, do ktorého sme spadli – poľnohospodárske procesy spôsobili, že sa z lovcov – zberačov stali usadlíci, ktorí predvídali a predpokladali. A pestovali. Lebo im to prinášalo viac potravín, ale zároveň sa zvyšovala populácia, ktorá potrebovala viac potravín. Efektivita poľnohospodárstva znamenala zväčšovanie obhospodarovaných území, lepšiu organizáciu práce, predvídanie a plánovanie a to dookola a bez konca.

Harari dáva dokopy známe fakty, ale snaží sa ich spojiť s interpretáciami, ktoré podkopávajú náš mýtus o neomylne prospešnom vývoji, ktorý by sa končil žiarivou prítomnosťou. Pokrok ľudstva vidí skôr ako súbor náhodných krátkodobých rozhodnutí, ktoré sa postupne – aj vďaka tlaku tradície, náboženských príbehov a vytvárania symbolických foriem, ako je obchod prostredníctvom peňazí – stávali akoby samozrejmé.

Skryť Vypnúť reklamu

Poznanie je moc

Príbeh stvoril z ľudoopa poľnohospodára, príbeh zmenil poľnohospodára na človeka ovládajúceho ríše a zákony. A príbeh stvoril aj vedu. Spojenie vedeckej teórie, bádania a technológií nie je staré, korene môžeme hľadať v rodiacej sa modernej Európe, ktorej osvietené hlavy si uvedomili, že spojiť vedecké bádanie a hľadanie „zlata“ sa dá aj s praktickým využitím. Priemyselná revolúcia 18. a 19. storočia je výsledkom revolučného prepojenia vedy a technológie. Až do tej miery, že najlepší a najinovatívnejší vedci vyvíjali a vyvíjajú najúčinnejšie zbrane. Atómové bomby či dnes technológie umožňujúce sledovať a ovplyvňovať všetko a všade.

Dramatický príbeh spojenia vedy, technológie a moci prerástol do dnešného sveta, ktorý je postavený nie na uspokojovaní primárnych potrieb, ale na postupnom rozširovaní relatívne luxusného a pohodlného života časti sveta. Ale, pýta sa Harari, môže ekonomický koláč rásť donekonečna?

Skryť Vypnúť reklamu

Korene a výhonky

Harari vďaka antropológii, biológii, kultúrnej histórii skúma našu minulosť, problematizuje naše zaužívané interpretácie, ale v závere svojej knihy premýšľa aj nad budúcnosťou. Tou budúcnosťou, od ktorej sme si už dávno vzali život na dlh. A teraz riešime, ako by sme mohli začať splácať úroky za všetko to, čo sa nám darí úspešne devastovať. Dnes však nevieme, čo nám prinesie genetické inžinierstvo, naša schopnosť manipulovať s budúcim človekom, či extrémne sa zvyšujúca premávka na internete a v digitálnom prostredí. Harari nie je pesimistický, len sa pýta, či vôbec tušíme (alebo chceme tušiť), kam smerujeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  2. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  5. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  6. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  7. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  8. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  9. Aj matematika sa dá skrotiť
  10. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 003
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 493
  3. Aká je chémia vôní 12 678
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 10 518
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 458
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 984
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 711
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 279
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 861
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 6 437
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: O knihách

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jaroslav Haščák.
Dobré ráno

Dobré ráno: Po Haščákovi môže prísť na rad Fico

Haščákovi hrozí 20 rokov za mrežami.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.

Peter Schutz
Petra Vlhová (vľavo) a Veronika Velez-Zuzulová.