SME
Štvrtok, 27. január, 2022 | Meniny má Bohuš

Všeličo, čo ste nechceli vedieť o svojich predkoch

Dali by ste si na večeru nepriateľa? A slúžili by ste dobrovoľne pšenici ako otrok?

Yuval Noah Harari: Sapiens – stručná história ľudstva (prel. Zuzana Jánska, Aktuell, 2018) - Archív SMEYuval Noah Harari: Sapiens – stručná história ľudstva (prel. Zuzana Jánska, Aktuell, 2018) - Archív SME

Dali by ste si na večeru nepriateľa? A slúžili by ste dobrovoľne pšenici ako otrok? A čo takto implantovať si do tela nejaké to technologické zariadenie, ktoré z vás spraví človeka s extrémnou pamäťou? Aj kanibalizmus, aj kyborgovia sú súčasťou ľudskej histórie i budúcnosti. Aj to, že si nás pšenica zotročila.

Izraelský historik a esejista Yuval Noah Harari sa vo svojej knihe Sapiens s podtitulom Stručná história ľudstva púšťa do podnetnej polemiky s našou vlastnou predstavou o vznešenosti histórie ľudského rodu i narcizme našej súčasnosti a presvedčenia, že môžeme všetko. Môžeme. Len dokedy?

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudské bytosti (členovia nášho rodu Homo) sa od svojich ľudoopích predkov podľa najnovších poznatkov oddelili asi pred 2,4 milióna rokov. Homo sapiens, teda náš vlastný rod – mimoriadne divoký a agresívny druh veľkých opíc – existuje približne 150-tisíc rokov. Yuval Noah Harari sa venuje práve tomuto druhu, ktorému sa podarilo iné konkurenčné druhy rodu Homo vytlačiť. Prečo? Ako? Čo sa stalo, že práve my sme sa od pojedania iných hominidov dopracovali k Sillicon Valley, novému to náboženstvu sveta?

Tri revolúcie

Yuval Noah Harari sa pri svojej snahe o popis našej histórie snaží nájsť to, čo by sme mohli nazvať evolučnou výhodou. A podľa Harariho je ľudstvo tam, kde je, preto, že našlo spôsob, ako rozprávať príbehy. Pretože sú to práve mýty, príbehy, fikcie, fantázie, ktoré dokázali vytvoriť národy, štátne celky, spoločenstvá.

Skryť Vypnúť reklamu

Harari je pri svojej ceste do hlbín ľudstva relatívne stručný, netrápi čitateľa podrobnosťami, ktoré sú zdokumentované v iných knihách. Archeologické nálezy berie ako východisko, pretože to, čo ho zaujíma, nie je podrobný opis našich prapredkov, ale skôr otázka, prečo práve my sme sa stali úspešnými, keď podľa všetkého ešte pred stotisíc rokmi existovalo pravdepodobne šesť druhov hominidných opíc. A prečo práve homo sapiens dospel do dnešného štádia pornografie na internete.

História človeka má podľa Harariho za sebou tri dôležité revolučné medzníky. Prvou zmenou je kognitívna revolúcia, druhou poľnohospodárska a tou treťou je revolúcia vedecká. Tieto skoky nám v prvom slede umožnili prekonať svojich súperov, v druhom slede ustanoviť civilizačnú štruktúru a vytvoriť tradičný svet a tá tretia, ešte stále prebiehajúca v nás – a tu je Harari aj varujúcim pesimistom – môže viesť nielen k žiarivým zajtrajškom, ale aj k nepredvídateľným zlomom, ktoré ešte nepredpokladáme a netušíme, čo spôsobia.

Skryť Vypnúť reklamu

Mýtus sme my

Čo spôsobilo, že sme približne pred 70- až 30-tisíc rokmi začali hovoriť? Dôvod nie je celkom jasný, zvukovú komunikáciu na úrovni štruktúrovaných varovných signálov či oznamov o potrave známych celej skupine, ktorú si odovzdávajú členovia skupiny z generácie na generáciu, poznáme aj u iných druhov. Slonov, veľrýb, opíc. Ale možno práve ten krok od signálov k potrebe podeliť sa o zložitejšie informácie – napríklad klebety – viedla k vytvoreniu zložitého komunikačného prostriedku – jazyka. A práve spoločný jazyk sa stal ideálnym spôsobom na uchovávanie informácií nielen o tom, kde je hrozba či potrava, ale aj o spoločenskej hierarchii, alebo, ako píše Harari, o tom, kto je čestný, kto podvádza, kto sa s kým vyspal.

Teória klebiet môže pôsobiť ako vtip, píše Harari, ale ak si podrobne všimneme dnešnú komunikáciu – mediálnu i súkromnú – takmer celá sa odohráva na úrovni odhaľovania krívd, klebiet, zaujímavostí. Kto s kým, za koľko, kto je krajší, kto úspešnejší.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže reč nesplodila len klebety, ale aj silný znakový systém fiktívnych príbehov a mytologických rozprávaní. Ako píše Harari, „iba homo sapiens dokáže hovoriť o veciach, ktoré v skutočnosti neexistujú, a uveriť tak aj úplne nemožnému. Opicu nikdy nepresvedčíte, aby vám dala banán, keď jej sľúbite neobmedzený prísun banánov po smrti v opičom nebi“.

Práve mýty a fikcia náboženstiev umožnili vytvoriť veľké spoločenstvá, civilizačné okruhy prekračujúce úzko príbuzenské skupiny a tlupy.

Fikcia, budúcnosť a pšenica

Vytváranie spoločenstiev, ktoré boli väčšie ako 150 členov, znamenalo zároveň potrebu lepšie organizovaného času pri zbere potravy a love. Približne pred 15-tisíc rokmi začal homo sapiens druhú časť svojej revolučnej premeny – poľnohospodársku revolúciu. Cielená manipulácia so zvieratami a rastlinami mohla sprvoti prebiehať ako spolužitie s miernymi zvieratami, domestikácia kôz a oviec prebiehala asi pred 11-tisíc rokmi, rovnako ako zistenia, že niektoré rastliny si človek vo svojej blízkosti môže opakovane pestovať, a keď sa o ne stará, sú o čosi krajšie. Hlavná vlna zdomácňovania prebiehala tak, že približne tri a pol tisíc rokov pred naším letopočtom sa v úrodnom polmesiaci Blízkeho východu, Mezopotámie a Iraku chovali kozy, kravy, ovce, kone a pestovali obilniny, ale aj olivy, vinič a mnohé ďalšie rastliny. V Amerike sa prakticky v paralelnom období domestikovali ďalšie rastliny ako kukurica, fazuľa či zemiaky. Dnes sú to celosvetovo rozšírené rastliny, dokonca také úspešné, že to viedlo až k obráteniu otázky – sme to my, čo sme sa naučili pestovať pšenicu, alebo si rastliny opantali človeka a donútili ho slúžiť svojim záujmom?

Skryť Vypnúť reklamu

Harari nazval poľnohospodársku revolúciu luxusnou pascou, omylom, do ktorého sme spadli – poľnohospodárske procesy spôsobili, že sa z lovcov – zberačov stali usadlíci, ktorí predvídali a predpokladali. A pestovali. Lebo im to prinášalo viac potravín, ale zároveň sa zvyšovala populácia, ktorá potrebovala viac potravín. Efektivita poľnohospodárstva znamenala zväčšovanie obhospodarovaných území, lepšiu organizáciu práce, predvídanie a plánovanie a to dookola a bez konca.

Harari dáva dokopy známe fakty, ale snaží sa ich spojiť s interpretáciami, ktoré podkopávajú náš mýtus o neomylne prospešnom vývoji, ktorý by sa končil žiarivou prítomnosťou. Pokrok ľudstva vidí skôr ako súbor náhodných krátkodobých rozhodnutí, ktoré sa postupne – aj vďaka tlaku tradície, náboženských príbehov a vytvárania symbolických foriem, ako je obchod prostredníctvom peňazí – stávali akoby samozrejmé.

Skryť Vypnúť reklamu

Poznanie je moc

Príbeh stvoril z ľudoopa poľnohospodára, príbeh zmenil poľnohospodára na človeka ovládajúceho ríše a zákony. A príbeh stvoril aj vedu. Spojenie vedeckej teórie, bádania a technológií nie je staré, korene môžeme hľadať v rodiacej sa modernej Európe, ktorej osvietené hlavy si uvedomili, že spojiť vedecké bádanie a hľadanie „zlata“ sa dá aj s praktickým využitím. Priemyselná revolúcia 18. a 19. storočia je výsledkom revolučného prepojenia vedy a technológie. Až do tej miery, že najlepší a najinovatívnejší vedci vyvíjali a vyvíjajú najúčinnejšie zbrane. Atómové bomby či dnes technológie umožňujúce sledovať a ovplyvňovať všetko a všade.

Dramatický príbeh spojenia vedy, technológie a moci prerástol do dnešného sveta, ktorý je postavený nie na uspokojovaní primárnych potrieb, ale na postupnom rozširovaní relatívne luxusného a pohodlného života časti sveta. Ale, pýta sa Harari, môže ekonomický koláč rásť donekonečna?

Skryť Vypnúť reklamu

Korene a výhonky

Harari vďaka antropológii, biológii, kultúrnej histórii skúma našu minulosť, problematizuje naše zaužívané interpretácie, ale v závere svojej knihy premýšľa aj nad budúcnosťou. Tou budúcnosťou, od ktorej sme si už dávno vzali život na dlh. A teraz riešime, ako by sme mohli začať splácať úroky za všetko to, čo sa nám darí úspešne devastovať. Dnes však nevieme, čo nám prinesie genetické inžinierstvo, naša schopnosť manipulovať s budúcim človekom, či extrémne sa zvyšujúca premávka na internete a v digitálnom prostredí. Harari nie je pesimistický, len sa pýta, či vôbec tušíme (alebo chceme tušiť), kam smerujeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  3. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  4. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  5. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  7. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  8. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  9. Mecom ide na zelenú
  10. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  3. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  4. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  7. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  8. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  9. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  10. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 9 618
  2. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 782
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 606
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 484
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 176
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 2 918
  7. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 2 643
  8. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 418
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 220
  10. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 2 095
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pavel Macko, generálporučík vo výslužbe.

NATO zvažuje vyslať tisíc vojakov aj na Slovensko.


4 h
Záber z laboratórií NIF, odkiaľ americkí vedci hlásia prelom vo výskume fúznej reakcie.

Pre ITER má štúdia len nepriamy význam.


5 h
Ukrajina žije vo vojne od roku 2014.

Diplomacia zatiaľ neuspela, Rusko môže zaútočiť kedykoľvek.


6 h
Skúška predstavenia

Pre menej ľudí hrajú divadlá lacnejšie predstavenia.


26. jan

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Básnik Krasko a Groeblová
  2. Adriana Boysová: Kultúra zomrela! Nech žije kultúra!
  3. Milan Buno: 7 knižných tipov: Sex bez ľudí... ako zvládať stres...a hrozí nám apokalypsa?
  4. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  5. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  6. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  7. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  8. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 12 203
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 9 402
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 6 155
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 662
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 196
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 4 216
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 036
  8. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 4 015
  1. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  2. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  5. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Zatvoriť reklamu