SME
Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Láska ako turistický zážitok

Banská Štiavnica je pôvabné mesto, v ktorom je literatúre a láske dobre. Najdlhšia báseň o láske má 2900 veršov

Pôvodný dom Maríny Pischlovej (Radničné námestie - Banská Štiavnica) - Archív múzea Epicentrum láskyPôvodný dom Maríny Pischlovej (Radničné námestie - Banská Štiavnica) - Archív múzea Epicentrum lásky

Banská Štiavnica je pôvabné mesto, v ktorom je literatúre a láske dobre. Najdlhšia báseň o láske má 2900 veršov a vyslúžila si tak certifikát World Record Academy. Jej autor je súčasťou slovenského povinného čítania a poznáme ju všetci, ktorí sme maturovali zo slovenčiny: Ja sladké túžby, túžby po kráse/spievam peknotou nadšený,/a v tomto duše mojej ohlase/svet môj je celý zavrený...
Dnes môžete do príbehu Andreja Sládkoviča a Maríny Pischlovej vstúpiť v zážitkovom múzeu Epicentrum lásky priamo na Radničnom námestí v Banskej Štiavnici. V Dome Maríny, kde prežila väčšinu svojho života múza najromantickejšej slovenskej básne. Idea vznikla na banskoštiavnickom cintoríne: „Keď sme boli s priateľom pri hrobe Maríny, rozprávali sme sa o tom, ako ten skutočný príbeh nešťastnej lásky Maríny a Sládkoviča nie je turisticky využitý, a do talianskej Verony sa ľudia chodia pozerať na balkón vymyslenej dvojice Rómea a Júlie,“ hovorí Ján Majsniar, spoluzakladateľ a riaditeľ Epicentra lásky. „Potom som zistil, že Dom Maríny Pischlovej je na predaj. Rozhodli sme sa, že ideme do toho. A odrazu sme stáli pred tým, ako uchopiť príbeh romantickej a nenaplnenej lásky.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo je láska?

Áno, v dobe postmodernej racionality a irónie je to gýč. Ale gýč, ktorému vzdávajú poctu aj najväčší umelci. Je to chémia, vôňa, elektrizujúca blízkosť, túžba, biologická reakcia, skrat, pud i éterický životný elán. Ale všetci ho chceme prežívať, lebo iný zmysel tento život zjavne nemá.

Epicentrum lásky vzniklo ako projekt, ktorý je skvele uchopený marketingovo, turisticky a pritom nesmierne ľudsky. Turistický ruch dnes baží po zážitkovosti, mimoriadnom príbehu, očakávaní jedinečného. Pochopili to aj zakladatelia múzea, Ján Majsniar a Igor Brossmann, reklamný špecialista, ktorý vymyslel Zlatý klinec, stál za Dobrým anjelom, Paliho Kapurkovou či kampaňou Adoptuj si kravičku. Preto má Epicentrum lásky taký – na turistickú atrakciu – netradične dobrý marketing.

SkryťVypnúť reklamu

„Chceli sme spraviť inštaláciu básne a zážitkovú prehliadku, ktorá ľudí osloví. Nápadov bolo a je veľa. Jediné, čo bolo o Maríne v meste, bola mreža na dome, kde si ľudia vešali zámky lásky,“ hovorí Majsniar. „A tak vznikla myšlienka, že ak si chcú ľudia uchovať voľačo na pamiatku svojej lásky, môžeme tu zriadiť archív lások. Vytvorili sme priestor, kde je rozpísaná celá Marína a je tam stotisíc schránok, kam si ľudia môžu uložiť svoj príbeh lásky.“

Hovoriace obrazy

Vstupujeme do historického Domu Maríny, miesta, ktoré sa chce stať zónou s najväčšou koncentráciou lásky na svete.

Marínina historická izba nás víta za zvukov romantického klavíra. Rekonštrukciu obývačky s dobovým zariadením oživujú štyri obrazy. Táňa Pauhofová dala Maríne tvár a hlas, Robo Roth sa premenil na sugestívneho Andreja Sládkoviča, Milka Vášáryová, rodená Štiavničanka z neďalekého susedného domu, sa stala Maríninou matkou a Ľuboš Kostelný prevzal na seba podobu budúceho Maríninho ženícha Juraja Gerzsőa. Pred návštevníkmi sa odohráva čarovné divadlo, keď odrazu obrazy ožijú (ako v Harrym Potterovi) a začnú medzi sebou rozprávať príbeh nádhernej, no nenaplnenej lásky chudobného mládenca a krásnej dievčiny z bohatej rodiny. Lásky, ktorej sa do cesty postavili konvencie doby, a preto nemohla byť naplnená.

SkryťVypnúť reklamu

V ďalšej miestnosti sa ponárame do Sládkovičovho rukopisu a odhaľujeme tajomstvá básne, aby sme postupne prešli do zóny, v ktorej je skvelá optická ilúzia a celá báseň so svojimi 2900 veršami napísaná na bielych škatuľkách, ktoré sa majú stať archívom lások, kde autori chcú koncentrovať stotisíc príbehov. Za každé písmeno Maríny jeden príbeh lásky.

Slzy dojatia? Ale nehanbime sa, veď láska je... Doplňte si vlastnú predstavu do Kroniky lásky.

Prozaická história

Andrej Braxatoris prišiel na svet 30. marca 1820 v Krupine. Bol ôsmym dieťaťom zo štrnástich detí otca a učiteľa Andreja Braxatorisa a matky Terézie. Mnohopočetná a nebohatá rodina, dôsledná na vzdelávanie, vyslala mladého Andreja v dvanástich študovať na evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici. Počas štúdií si vo vyšších ročníkoch privyrábal súkromnými hodinami v meštianskych rodinách. A v jednej z nich, v rodine bohatého Pavla Pischla, sa zoznámil s jeho dcérou, krásnou Máriou Pischlovou, jeho múzou Marínou. Mladí k sebe zahoreli veľkým a úprimným citom, no matka Pischlová pre dcéru vybrala bohatšieho ženícha než budúceho evanjelického farárka, medovnikára Juraja Gerzsőa. Zronený Andrej teda písal, už pod umeleckým menom Sládkovič, svoju poému o kráse a láske, pustil sa do práce na rozvoji národnej myšlienky, doštudoval v nemeckom Halle a v roku 1847 začal svoju kňazskú kariéru v Hrochoti. Marínu v jeho duši vymenila Júlia Antónia Sekovičová – Braxatorisová, s ktorou sa oženil v roku 1847 a mali spolu deväť detí, z ktorých sa dospelosti dožilo len päť. Braxatoris žil plodný národovecký život, zúčastnil sa revolučných pohybov v meruôsmom roku a neskôr bol signatárom Memoranda slovenského národa a spoluzakladal Maticu slovenskú. Umrel v roku 1872.

SkryťVypnúť reklamu

Marína to mala ťažšie, z jej vzťahu s medovnikárom Gerzsőom sa narodilo päť detí, avšak do svojej smrti v roku 1899 stihla pochovať manžela a štyri deti. Posledný, syn Karol, odišiel dobrovoľne zo sveta niekoľko mesiacov po nej. Posledné roky života ju, opustenú, vídavali, ako hodiny stojí v okne a sleduje dianie na ulici.

Tieto informácie o živote Maríny a Andreja sa v Dome Maríny nedozviete, i keď, nenápadne podsúvame tvorcom Epicentra lásky, by nebolo na škodu aspoň niekde dopriať príbehu pokračovanie. Aj s tým, že samotná najkrajšia slovenská báseň o láske nenašla u súčasníkov veľa porozumenia, keďže domorodci štúrovskí nehľadeli na svoje srdcové záležitosti, pokiaľ to neboli veci národné. A mať srdce zapálené pre nešťastnú lásku, keď národ treba burcovať?

SkryťVypnúť reklamu

Atrakcia

Nečakajte však historický výklad, zaprášené starožitnosti a nudnú prehliadku v „ďalšom“ múzeu. Epicentrum lásky nie je literárny archív, ale živá hra s emóciami, zážitok pre turistov, miesto, kam treba prísť pridať svoj zámok lásky.

„Nápadov je veľa, v dome sú ešte priestory, kde by sme chceli vybudovať napríklad rozšírenú realitu. Určite budeme rozširovať expozíciu. Historických faktov je veľa, aj keď niektoré sa rozchádzajú, pre nás je však dôležité, že chceme preniesť tú emóciu a zážitok. Aby sa z tej básne preniesla emócia lásky,“ hovorí Ján Majsniar.
Zahraniční turisti Marínu ako báseň veľmi nepoznajú, predsa len súčasťou povinného čítania je iba u nás, ale lásku poznajú všetci. „Tým lákadlom pre návštevníkov zo zahraničia je, že zo skutočného príbehu nešťastnej lásky vznikla krásna báseň, navyše s titulom najdlhšia báseň o láske na svete. A na lokálne kuriozity, ktoré sú jedinečné na svete, sa turisti predsa chodia pozerať,“ odhaľuje marketing pre zahraničných turistov riaditeľ Epicentra lásky, kde okrem slovenčiny zatiaľ ponúkajú výklad aj v angličtine. „Do archívu lásky môžu prispieť aj svojím príbehom a vznikne tak najväčšia koncentrácia lások na svete. Preto je to epicentrum lásky.“

SkryťVypnúť reklamu

Príbeh chudobného básnika a bohatej dievčiny, ktorým postavila rodina do cesty neprekonateľné prekážky, prekračuje hranice. Naplniť tento príbeh vlastnou šťastnou láskou a príbehom? Môžete a budete môcť aj vy. „Súčasťou je aj internetový projekt, ktorý bude verejný a prístupný a kde sa budú môcť tí, ktorí budú mať svoj príbeh lásky u nás uschovaný, pochváliť celému svetu,“ hovorí Ján Majsniar.

Marína Pischlová a Andrej Sládkovič sa nepochybne milovali a z ich lásky vznikol básnický poklad. Krásna knižka, verše, ktoré dokážu dojať, a silný príbeh o tom, že láska síce dokáže prekonať mnohé príkoria, ale keď sa do cesty postavia konvencie, peniaze a zarputilá spoločenská morálka, môže to dopadnúť aj tragicky. Epicentrum lásky sa však drží presvedčenia, že láska je večná.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 8 317
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 745
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 261
  4. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 1 966
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 962
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 656
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 594
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 524
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

John Boyne: Komnata ozvien (prel O. Havrila, Slovart 2022).

Nový román Johna Boylea vychádza z hrozieb súčasnosti.


1. feb
Z novej slovenskej komédie Invalid sa môže stať divácky hit.

Môže človek nahnevaný na systém vziať spravodlivosť do vlastných rúk?


7. feb
Speváčky Shakira (vľavo) a Miley Cyrus.

Hudobný útok na bývalých je zároveň útokom na hitparády.


7. feb
Český režisér Šimon Holý má v kinách film A potom príde láska.

Pred nakrúcaním svojho filmu študoval české sekty.


7. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  5. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  8. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 951
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 972
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 858
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 879
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 607
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 243
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 814
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťZatvoriť reklamu