Keď Andy Weir písal román Marťan, nenechal nič na náhodu. Technologické postupy, ktoré opisoval v knihe, konzultoval s odborníkmi.
Spomínate si na scénu s vybuchnutým skleníkom? To, či a ako by po podobnom incidente mohli prežiť extrémofilné baktérie, Andy Weir konzultoval so Slovenkou Michaelou Musilovou.
Michaela Musilová - Archív SME
Osem mesiacov na misii
Čo sa môže stať v rôznych iných, simulovaných situáciách, bude Michaela skúmať osem mesiacov na Havajských ostrov počas misie, ktorú organizuje NASA.
Je to už tretia Michaelina misia, prvá priamo pod hlavičkou NASA a bude v nej mať na starosti celý výskum.
Uvažovalo sa o nej aj ako o šéfke misie, napokon je však šéfom samotná NASA a manažérsky skupinu zastreší matematik z Kórey.
Michaela Musilová si už vedúcu pozíciu podobnej simulovanej misie vyskúšala a určite aj preto, lebo to zvládla mimoriadne úspešne, ju tentoraz vybrala NASA spomedzi tisícok ďalších uchádzačov z celého sveta do misie, ktorá má primárne skúmať psychologické vplyvy izolácie a extrémnych podmienok na astronautov.
Dá sa teda očakávať, že NASA pre štyroch účastníkov misie pripraví najrôznejšie dramatické situácie, s ktorými sa budú musieť vyrovnať.
Môže to byť nedostatok zdrojov, či dokonca oznámenie o úmrtí člena rodiny, ktoré si nebudú mať kde overiť, keďže komunikácia v rámci misie bude obmedzená.
Sprcha raz za týždeň
Kruhový tvar ich obydlia s priemerom jedenásť metrov bude obsahovať všetko, s čím si budú musieť účastníci misie vystačiť počas ôsmich mesiacov. Pôvodný plán NASA bol, že na misii sa zúčastní až šesť osôb.
Tesne pred jej začiatkom, v pondelok piateho februára, sa však počet nádejných budúcich astronautov zredukoval na štyri osoby, medzi ktorými zostala aj Michaela Musilová.
Každý bude mať vlastný priestor na spanie, jesť budú sušené jedlo astronautov, sprcha bude dovolená na osem minút raz do týždňa, ale budú mať dovolené vlhčené obrúsky na elementárnu hygienu.
Podmienky na Marse sú skutočne tvrdé. Počas pobytu budú plniť rôzne vedecké zadania od NASA.
Michaela sa v špeciálnom skafandri a so slovenským roverom chystá aj odoberať vzorky z okolitých jaskýň.
Kniha o prežití na červenej planéte
Voľný čas, ktorého počas ôsmich mesiacov účastníci misie nebudú mať veľa, si chce Michaela Musilová vyplniť kreatívne. V neveľkej povolenej batožine si so sebou vzala čítačku s elektronickými knihami rôznych žánrov, spoločenské hry a farbičky.
Bude kresliť. A keďže rada tancuje a zistila, že vedúci misie ovláda salsu, teší sa, že si na simulovanom Marse aj trošku zatancuje.
V skleníku si možno zaspieva. A plánuje sa učiť japončinu, kórejčinu a pokračovať s ruštinou.
Základ jej činnosti však bude odborná, vedecká práca, o ktorej má v pláne pravidelne písať blogy. A zvažuje ešte čosi.
Počas ôsmich mesiacov má v úmysle napísať knihu.
Plánuje svoju prácu popularizačným spôsobom sprostredkovať verejnosti. Písanie ju vždy bavilo, začínala už v ranom veku, vymýšľala si rôzne sci-fi zápletky a tentoraz sa chystá zrozumiteľnou formou napísať, ako sa dá prežiť misia na Mars.
Kniha bude obsahovať jej osobné príbehy, bude jej vlastným príbehom. Či bude opisovať aj reálnych ľudí, s ktorými na misii príde do kontaktu, je otázne, keďže na všetko, čo napíše, potrebuje súhlas.
Dokončovacie práce na knihe plánuje po návrate z misie v novembri. Preto je možné, že už začiatkom budúceho roka sa dočkáme popularizačnej, azda aj beletristicky spracovanej publikácie týkajúcej sa možnosti prežitia na Marse.
Michaela plánuje napísať aj ďalšiu knihu v anglickom jazyku, pretože vydavateľstvo Cambridge Publishers ju oslovilo so zaujímavou ponukou na odbornú publikáciu.
Na Mars o desať rokov
Ray Bradbury vo svojich Marťanských kronikách spomínal obdobie kolonizácie Marsu od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia, až do roku 2026.
Neskôr vznikla upravená verzia s posunutým časom od roku 2030 do roku 2057. Toto obdobie bolo v Bradburyho víziách pre ľudstvo neradostné a kolonizácia Marsu sa na čas zastavila pre atómovú vojnu. Bradburyho predikcie azda nebudú veštbami.
Do času „objavovania“ Marsu sa však priam veštecky trafil. Komerčná stránka letov do vesmíru sa významne posunula aj vďaka Elonovi Muskovi.
Michaela Musilová bola už na dvoch konferenciách, kde prednášal aj Musk a označuje ho spojením trailblazer, teda ako človeka, ktorý vytvára novú cestu.
A azda aj vďaka nemu by lety na Mars mohli byť reálne v období desiatich až pätnástich rokov. Od tridsiatych rokov tohto storočia by sme teda mohli začať žiť Bradburyho sci-fi. Hádam nie doslovne.
