O KNIHÁCH

Kniha môže byť aj umelecký objekt

Slovenská národná galéria sa nám dlhé roky javí ako nekonečný príbeh o prestavbe budovy. Pritom je to životaplná inštitúcia..

Alexandra Kusá - Archív SME

Slovenská národná galéria sa nám dlhé roky javí ako nekonečný príbeh o prestavbe budovy. Pritom je to životaplná inštitúcia s vynikajúcimi projektmi, ktoré odkrývajú biele miesta a občas aj jazvy, ktoré by sme radšej nevideli, ako bola výstava Sen a skutočnosť o slovenskom fašistickom pseudoštáte alebo výstava o socialistickom realizme.

Aký máte vzťah ku knihám?

Ku knihám vzťah mám, nazvem to földváriovský. To znamená, že ich bezhlavo zbieram a mám ich všade. Knihy sú súčasťou môjho života.

Vediete inštitúciu, ktorá sa stará o slovenské umenie, či presnejšie o umenie, ktoré vznikalo a vzniká na území, ktoré dnes poznáme ako Slovensko. A to umenie uchovávate ako inštitúcia aj v knižných publikáciách. Máme zmapované naše výtvarné umenie?

Článok pokračuje pod video reklamou

Veľmi sa zamýšľame nad tým, aké knihy by sme mali robiť. Myslíme si, že knihy má zmysel pripravovať. Napriek digitálnej dobe a napriek tomu, že mnohé výtvarné diela sprístupňujeme v expozíciách aj virtuálne, nazdávam sa, že do prípravy a vydávania kníh sa oplatí investovať. Aj keď si dnes v počítači môžete pozrieť dielo lepšie a vidíte tam viac detailov, z knihy máte lepší emocionálny pocit. Keď vidíte originál, vnímate aj jeho auru, máte zážitok z priestoru, inštalácie, ktorý môžete mať len v galérii. Ale pokochať sa umením môžete aj v knihe, kde máte v domácom prostredí viac času a môžete si prečítať aj informácie, ktoré vám zážitok z galérie doplnia.

A knihy ako predmet výstavy? Vystavovali by ste knihy?

Momentálne v SNG pripravujeme novú stálu expozíciu, ktorá sa bude venovať knižniciam. Aj preto, že si myslíme, že knižnica je základ vzdelanosti. Chvíľu sa všetci tvárili, že knižnice majú vymrieť, ale pritom je to práve naopak. Knižnice sa v metropolách stávajú centrom kultúrneho diania. Je to miesto vzdelávania, ale aj kontaktov a udalostí, ktoré sa dejú. Prvou časťou expozície bude knižnica známeho zberateľa kníh Kornela Földváriho, kde sme sa s pani Földváriovou a Petrom Krištúfkom už dohodli na podrobnostiach, ako to bude vyzerať a fungovať. To, čo chceme, nie je knižnica s očíslovanými zväzkami na policiach, ale bude to zážitková expozícia, aby si ľudia uvedomili, že knižnica v byte je tiež súčasťou zariadenia a estetiky bytového interiéru.

Skopírujete celý byt?

Skopírovať byt pána Földváriho by nepochybne bol obrovský zážitok, ale neprinieslo by to to, čo chceme predstaviť. Bude to parafráza, isto niektoré kuriozity a typické momenty by sme chceli zachovať, ale zároveň chceme, aby výstava bola funkčná. Bude zároveň slúžiť ako prezenčná knižnica, v ktorej si budete môcť len tak prísť a čítať. Naša galéria je súčasťou mestského verejného priestoru.

Je to filozofia celého projektu rekonštrukcie galérie?

Áno, verejný priestor v meste by mal ponúkať aj zážitok, nielen funkčnosť pre presun z jedného bodu do druhého. A súčasťou verejného priestoru sú aj budovy, ktoré ponúkajú zážitok. Ak ich nemáme, strácame cit pre vlastné mesto. A keďže sa v Bratislave používa veľmi málo starých domov ako verejné priestory, chceme to takouto formou oživiť.

Čo okrem Földváriho knižnice bude ešte tvoriť súčasť tohto knižného sveta?

Expozícia knižníc bude tvoriť celé poschodie. Földvári sa špecializoval na popkultúrne knihy a béčkové žánre ako western a detektívka, takže by niekto mohol namietať, že sme neobsiahli celé spektrum a už vôbec nie vysokú literatúru. Preto v ďalšej časti bude dielo výtvarníka Jaroslava Vargu, teda knižnica, kde ľudia budú môcť dopisovať svoje fiktívne názvy kníh a príbehy. Ďalej archív Júliusa Kollera, knižnica Igora Gazdíka a plus k tomu bude výstavná sieň, v ktorej bude výstava kniha ako objekt, pretože je viacero výtvarníkov, ktorí knihy využili ako materiál vo svojich umeleckých dielach, ako napríklad Roman Ondák, Dezider Tóth, Matej Krén a niektoré ich diela sú súčasťou aj našich zbierok. Veľmi sa nám páči možnosť pozrieť sa na knihy inak. Knižnice vnímajú knihy cez obsah, ale my chceme vnímať ten širší estetický rozmer knihy, teda vnímame knihu ako objekt.

Nepochybne je umenie stvoriť peknú knihu a nie je to samozrejmosť. Ako sa na vaše knihy pozeráte vy, očami kunsthistoričky a riaditeľky galérie?

Knihy chceme predstavovať ako estetické objekty. Začala s tým predchádzajúca riaditeľka Katarína Bajcurová a my v tejto dobrej tradícii pokračujeme. Chceme, aby každá kniha bola v úprave vynikajúceho grafika. Sme štátna inštitúcia, ktorá žije z peňazí daňových poplatníkov, a svojou prácou musíme vrátiť spoločnosti čo najviac a čo najlepšie. Kniha o umení nemá mať len hodnotný obsah, ale má aj vyzerať, má vyjadrovať aj ducha doby, má mať estetický názor. My si môžeme dovoliť nekalkulovať len s predajom a ziskom, naše knihy sú dotované preto, lebo sú súčasťou kultúrneho priestoru a zachovávajú aj našu kultúrnu pamäť. Samozrejme, sme radi, ak sa tituly aj dobre predávajú, dokonca pri niektorých nás až prekvapilo, ako dobre. Ale buďme úprimní, výtvarná publikácia je veľmi nákladná a nikdy sa nevrátia všetky vstupy. Našou úlohou však je sprístupňovať, uchovávať a vzdelávať. A chceme vzdelávať aj v tom, ako dnes má vyzerať knižný dizajn.

Do akej miery máme zmapované slovenské, či lepšie na území dnešného Slovenska vzniknuvšie umenie?

Myslím, že základné informácie v knihách už máme. Projekt, ktorý začal Ivan Rusina, robiť podrobné a veľké dejiny slovenského výtvarného umenia – Renesancia, Barok, 20. storočie, dnes aj 40. a 50. roky, my chceme dorobiť Románske umenie a Umenie 19. storočia. Taký veľký projekt dnes pripraviť je dosť komplikované, preto sa sústreďujeme najmä na čiastkové výskumy, ale cez ne sa nám vlastne postupne skladá komplexný obraz umenia. Niektoré obdobia boli veľmi komplikované – najmä 40. a 50. roky, pretože okrem samotného výtvarného aspektu sme boli konfrontovaní s tým, že nevznikali len dobré veci. Od galérie sa očakáva, že bude vystavovať len to dobré. Ale našou úlohou je aj byť pamäťou. Sme pamäťovou inštitúciou a musíme si pamätať za ostatných občas aj to, čo chcú v spoločnosti vytesniť. Sen a skutočnosť bola nesmierne zaujímavá výstava a tiež aj kniha. Kniha o päťdesiatych rokoch ešte len vyjde. Veľký úspech mala aj monografia architekta Vladimíra Dědečka, ktorá vychádzala z rozsiahleho prvovýskumu, je tam veľa fotografií, dokumentov. Bol to vedecký aj popularizačný počin. Momentálne sa pracuje na monografii o Stanovi Filkovi, kde bolo tiež veľa bielych miest, ktoré treba odhaliť. Postupne mapujeme biele miesta, ale občas sa podaria aj zaujímavosti či bonbóniky, teraz napríklad vydávame knihu Bazovského fotografií, ktorý bude katalógom k výstave.

Bude sa dať niekedy povedať, teraz máme všetko hotové?

Poznanie a historické bádanie prináša stále nové informácie a mení sa aj nazeranie a výklad umenia. Ak urobíte Fullovu monografiu dnes, bude iná ako tá, čo vyšla napríklad pred dvadsiatimi rokmi. Budú tam nielen nové poznatky, ale aj iný pohľad na jeho dielo. Napríklad posledná Fullova výstava bola pred viac než pätnástimi rokmi, takže by sme sa mali znovu pozrieť na jeho dielo.

Čo teda chystáte pre milovníkov kníh o umení?

Na rok 2018 máme šestnásť titulov, čo už je počet pre jedno menšie vydavateľstvo. Nie všetko je veľká publikácia, niečo je katalóg, niečo sa však neviaže priamo na výstavy, čo je prípad spomínaného Dědečka, Stana Filka. či performerky, videoumelkyne Anny Daučíkovej. Paradoxne, práve Daučíková, ktorá už roky žije v Prahe a je veľmi známa v zahraničí, na rodnom Slovensku nie je najznámejšia. Ale presne to je niekto, komu sa oplatí pripraviť monografiu, lebo je to osobnosť novátorská, inšpiratívna.

Máme rozvojový model galérie a chceli by sme sa viac venovať nakladateľskej činnosti. Budeme vydávať aj knižky, ktoré nie sú priamo spojené s výstavami, lebo máme odborný potenciál a vieme ho využiť v prospech čitateľov. Chceli by sme rozvíjať aj partnerstvá a projektové riešenia, aby sme robili malé aj väčšie edičné projekty. Máme dobré partnerstvo s Photoportom, podieľali sme sa na vydaní štyroch monografií o fotografoch, spolupracujeme s vydavateľstvom Slovart, chceme spolupracovať s Kunsthalle, ktorá sa venuje súčasnému umeniu. Partnerstvá sú vhodné aj na to, že v tých realizačných tímoch môžu vzniknúť skutočne tvorivé riešenia.

Aký je záujem o knihy SNG?

Prirodzene, odbyt nás zaujíma, a už sa nám párkrát stalo, že sme náklad vypredali. Výstavy veľmi pomáhajú predaju, to je nespochybniteľné. Dotláčali sme napríklad Sen a skutočnosť, lebo sme celý náklad predali ešte pred koncom výstavy. Toto je titul, ktorý sa bude predávať stále. V e-shope vidíme, čo si kupujú ľudia v zahraničí. Veľa kníh sa predáva aj do Čiech. Vybrané tituly majú aj anglické texty, v niektorých prípadoch je angličtina dokonca hlavný jazyk. Napríklad Dědeček, ktorý vyšiel v slovenčine, sa bude vydávať jedna k jednej v angličtine v spolupráci s jedným švajčiarskym vydavateľstvom, čomu sme veľmi radi.

Aký zmysel majú výtvarné publikácie, keď dielo je dobré vidieť naživo? Alebo naopak, môžem sa nehanbiť za to, že mám rád knihy o výtvarnom umení?

Samozrejme, nehanbite sa. Knihy sú skvelé v tom, že dávajú dokopy diela, ktoré väčšinou v jednej galérii neuvidíte. A zároveň si tým vytvárame aj návštevníkov, lebo ľudia si pozrú knihu a chcú vidieť dielo aj naživo. Ale funguje to aj naopak – videl som dielo naživo, chcem si emóciu pripomenúť aj knihou, alebo si o tom chcem naštudovať viac. Často si vo veľkých farebných monografiách všimnete veci, ktoré naživo nevidíte. Ale aura výtvarného diela naživo je zasa iná. Knihy nám svojím spôsobom vytvárajú publikum.

Súčasné umenie je často zvláštne naživo a ešte zvláštnejšie v knihách. Inštalácie, objekty a tak... A často potrebuje príbeh.

Áno, niekedy to potrebuje viac interpretácie, viac emócií a otvoriť sa nečakanému a provokatívnemu. Niekedy je to len extravagancia a samoúčel. Niekedy prosto neviete odhadnúť, či to je umenie. Často sa v súčasnom umení stretnete s komercionalizáciou, ktorá tu je, lebo taký je dnes svet umenia. Preto je dobré, že existujú aj inštitúcie, ktoré sú štátne a majú garantovaný rozpočet a nemusia podliezať. Na súkromných galériách vidieť, ako sa spája kapitál s výstavným programom. Napríklad v Tate Modern je evidentne ruská sezóna. Politika peňazí je politika a prejavuje sa aj takto. A tváriť sa, že to tak nie je, by bolo falošné.

Ako vyberáte a nakupujete diela?

Hádkou. Ale konštruktívnou. Akvizície majú normálny mechanizmus, dokonca upravený vyhláškou. V SNG je dvadsať kurátorov, pri výbere je často rušno, ale snažíme sa dôjsť k nejakému konsenzu. Nikdy nebudeme jednohlasní, ale to je dobre. Sme pamäťová inštitúcia, a aj keď na nás z verejnosti tlačili, aby sme vyhodili socialistické veci, nevyhodili sme ich. Môžeme mať na ne estetický i ideologický názor, ale sú našou historickou skúsenosťou a musíme si ich občas aj pripomenúť. Aby sme nezabudli, v čom sme žili. Doba bola taká.

Alexandra Kusá
Vyštudovala vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK, kde absolvovala aj doktorandské štúdium a v súčasnosti tu aj prednáša. Od roku 2000 pôsobí v Slovenskej národnej galérii na rôznych pozíciách vždy spojených s umením 20. storočia. Od roku 2010 je na pozícii generálnej riaditeľky SNG.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  2. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo
  3. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  4. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  5. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  6. Už viac ako 36 čerpacích staníc OMV je v novom šate
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  9. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  10. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  1. Už viac ako 36 čerpacích staníc OMV je v novom šate
  2. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  3. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  4. Keď Slováci krotia morský vietor
  5. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  6. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  7. Do we have "Sagans" in language education?
  8. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  9. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  10. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 24 361
  2. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 21 935
  3. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 15 708
  4. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 5 477
  5. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 4 167
  6. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 3 708
  7. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 3 169
  8. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 3 114
  9. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 2 464
  10. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center 1 896

Téma: O knihách


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Univerzitná nemocnica ignoruje Pellegriniho. Súkromník v nej zarába státisíce

Šéfka Mikrobiologického ústavu navrhla, ako nahradiť súkromníka.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: McDonald's po desiatich rokoch mení ceny, na Slovensku láme rekordy

Americkému reťazcu sa darí čoraz viac.

SVET

Zomrel oceňovaný americký spisovateľ Philip Roth

Bol autorom románov ako Portnoyov komplex či Druhý život.

KOMENTÁR JURAJA BERZEDIHO

Na východe je veselo. Len dokedy

Kalkulačka rozhodla. V Košiciach prídu o slovenské zápasy tisíce fanúšikov.

Neprehliadnite tiež

Zomrel oceňovaný americký spisovateľ Philip Roth

Bol autorom románov ako Portnoyov komplex či Druhý život.

RECENZIA

Psy sú zamorené chorobami a ohrozujú ľudí. Nový film Wesa Andersona treba vidieť

Toľko oscarových hviezd pokope ešte v animovanom filme nebolo.