Weimarská republika je pojmom, ktorý sa používa na označenie obdobia, keď bezmocnosť vládnej moci, korupcia, dekadencia a hmotná núdza vytvárajú výživné podhubie pre rast populizmu a násilia prezlečeného do hnedého politického kabáta.
Skutočné obdobie nazývané týmto termínom trvalo v Nemecku od novembra 1918 a skončilo sa v januári 1933, keď sa ríšskym kancelárom stal Adolf Hitler. Časovo pomerne krátke obdobie prvotných nádejí na život v demokracii a následného rozkladu právom fascinuje umelcov včerajška aj dneška. Do Berlína, hlavného mesta Nemecka, ale zároveň aj srdca starého Pruska, privádza svojich čitateľov aj spisovateľ Volker Kutscher, tvorca série kriminálnych románov s hlavným hrdinom komisárom Gereonom Rathom.
TV pred knihou
V prípade detektívok sa častejšie stáva, že kým vznikne filmová adaptácia, čitatelia sú pomerne dobre oboznámení s hrdinami prostredníctvom knižných predlôh. Tu to pre väčšinu bude naopak, pretože slovenská mutácia kníh na trhu ešte nie je, zato nemecký televízny seriál Babylon Berlín, najdrahšia televízna produkcia v histórii tamojšej štátnej televízie (40 miliónov eur), okamžite upútal pozornosť divákov aj na Slovensku, pravda, zatiaľ väčšinou len tých, ktorí vlastnia platené televízne kanály. Dokonalý zmysel pre detail, opulentné hudobno-tanečné scény, výborné herecké výkony a napínavý scenár držiaci sa historických reálií, pomohli vytvoriť dielo, ktoré mnohých priviedlo k tomu, aby sa pustili do čítania predlohy, zatiaľ buď v nemeckom origináli, v anglickej mutácii, alebo v jedinom českom preklade. V nemeckom jazyku vznikla aj séria audiokníh výbornej kvality.
Prvá kniha, Mokrá ryba (Der nasse Fisch), privádza na scénu komisára Gereona Ratha, ktorý z príčin, opísaných len vágne, odchádza v roku 1929 z oddelenia vrážd v Kolíne a vďaka konexiám svojho otca sa uchytí na mravnostnom oddelení v Burgu, sídle berlínskej polície. Rath je do seba uzavretý sólista, preto nenadväzuje ľahko vzťahy a jeho obľuba u šéfov a kolegov je veľmi limitovaná. Keď sa v potopenom aute objaví mŕtvola neznámeho mladého muža, ktorého pred smrťou niekto podrobil krutému mučeniu, začína sa honba na zločinca, pri ktorej sa nám mesto a jeho ľudia postupne zjavujú ako obrázok na otvárajúcom sa vejári. Rath, ktorý nepatrí nikam a k nijakej skupine, skoro zistí, že sa zamotal do komplikovaného príbehu, kde sa pretínajú politické, osobné aj čisto kriminálne nitky.

Súboj o zlatý poklad
Korisťou, o ktorú sa hrá vabank, je takzvané sorokinovské zlato, poklad, ktorý do vlaku schoval nebohý ruský priemyselník. Ten sa spolu s väčšou časťou svojej rodiny stal obeťou boľševického teroru. O zlato má záujem dedička, grófka Sorokinová, ale aj Červená pevnosť, zoskupenie komunistov a trockistov bojujúce proti Stalinovi. Sovietska ambasáda je, samozrejme, takisto v pelotóne hľadačov, tak ako aj pomaly sa formujúce čierne polovojenské zoskupenia a bojovníci SA, ktorí chcú Nemecko chrániť pred komunistickým prevratom a majú vlastnú víziu toho, ako by mala krajina v budúcnosti vyzerať. Nezaostávajú ani kriminálne bandy, ktorých bol vtedy Berlín plný. K tomu všetkému sex, drogy a džezové tančiarne, sociálne problémy, kontrast medzi chudobou a bezuzdným míňaním.
V tomto svete má Gereon Rath čo robiť, aby prežil. Jeho povaha buldoga mu však nedovolí konať inak, ako koná. Jeho činy sú občas neortodoxné a nie celkom podľa zákona. Inak by však neprežil.
Zatiaľ je ich šesť
Mokrá ryba je prvou z doteraz šiestich vydaných kníh. Autor vyhlásil, že má v pláne napísať ešte tri. Tak ako pribúdajú roky, v románoch sa kriminálny aspekt čoraz viac bije so vzniknutou politickou realitou. Najneskôr od zvolenia Adolfa Hitlera za nemeckého kancelára je úplne jasné, že komisár Rath sa nemôže vyhnúť voľbe, nebude môcť zostať neutrálnym uprostred nacistického šialenstva, ktoré zachvátilo krajinu. Bude zaujímavé sledovať, kam Volker Kutscher svojho hrdinu napokon zavedie.
Treba podotknúť, že aj keď televízny seriál vychádza z knižnej predlohy, autori scenára sa od predlohy odklonili veľmi výrazne a postavy sú vybavené často úplne inými povahami, pôvodom, udalosti sú pridané alebo naopak neprítomné. Knihy Volkera Kutchera treba brať ako samostatný projekt, časozberný príbeh kriminalistu, ktorý sa na svet okolo seba díva očami súčasníka a nie očami čitateľa, ktorý už veľmi dobre vie, ako to všetko dopadlo. To tvorí značnú časť čara príbehov, ktoré sa, dúfajme, stanú dostupnými aj slovenskému čitateľovi.