Mal osem rokov, na nohách drevené lyže bez hrán a pod nimi tatranský svah. Ťahalo ho nekontrolovane dolu, napokon ho pred pádom do priepasti zastavil náhodný závej. To bol ten okamih, keď sa do detskej hlavy v údive vkradla myšlienka: "Naozaj je to tak, že svet, do ktorého som sa narodil, ľahostajne pripúšťa, že sa zabijem pádom do rokliny? Údiv ma neopustil dodnes," píše Martin M. Šimečka vo svojej najnovšej knihe.
Volá sa Medzi Slovákmi a v utorok si za ňu prevzal Cenu Dominika Tatarku.
