Spisovateľ MICHAL HVORECKÝ hodnotí premenu Roberta Fica, vysvetľuje, prečo Smer môže tvrdiť, že sa nič nedeje a konštatuje, že Slováci prehnane démonizujú politiku.
Tlačovky nepozerá, vraví, že nezvláda pracovať a zároveň počúvať Andreja Danka. Nerozumie tomu, ako sa teraz správa Progresívne Slovensko a nepáči sa mu slogan protestov.
Vy sa na našu politickú scénu môžete pozrieť aj ako spisovateľ. Ktorá jej postava dosahuje románové rozmery?
"Epické rozmery majú mnohí, ale vybral by som Roberta Fica. Jeho príbeh je hlbokou ľudskou tragédiou. Kariéru začal nádejne ako tvorca pomerne modernej ľavicovej politiky, pri Mečiarovej noci dlhých nožov sa kriticky ozval, postupne však zradil svoje ideály. Mal byť proeurópskym sociálnym demokratom, štát mohol v dobrých časoch viesť k modernému sociálnemu štátu, no skončil ako šovinistický nacionalista, ktorý šíri nenávisť a konšpiračné teórie.
Nedokázal predložiť hlbšiu ideu ani stratégiu, aké Slovensko si predstavuje. A pritom mal ideálne podmienky, silný mandát, stabilnú vládu a krajinu v priaznivej medzinárodnej aj hospodárskej situácii. Fatálne zlyhal."
Musel takto skončiť?
"Zamotal sa do biznisov s oligarchiou, ktorá nepotrebovala obsah, ale rýchly zisk. Štát potrebovala spravovať ako firmu. Slovensko bolo úspešnou, donedávna aj bezpečnou krajinou, a Fico mohol investovať do vzdelania, infraštruktúry, podporovať kultúru a vedu. Úplne však zabudol na témy ako životné prostredie, menšiny, boj proti chudobe, opustil agendu, ktorú dlhodobo rieši moderná Európa. Jeho politika bola nielen skorumpovaná, ale sa aj obsahovo vyprázdnila, premenila sa na marketingovú šou, a to je neodpustiteľné. Hoci problém s oligarchami a mafiou nemá len on."
Kto ešte?
"Zásadným problémom slovenského verejného života je financovanie politických strán. Zakladať strany a vstupovať do politického života je nesmierne drahá vec. Pozrite sa, akí ľudia doň vstupujú a aký kapitál potrebujú. Pre Ficovo vládnutie sa stalo metaforou heslo „vlastnou hlavou“. Politici sú nútení zháňať milióny na rozbehnutie projektov. Konečne to niekto skúša aj inými cestami, transparentne, pomocou crowdfundingu, ale je to aj globálny problém.
S problémom sa boria v Amerike či v Nemecku, u nás to hneď zničilo Rada Procházku, pretože musel vysvetľovať fiktívne dotácie pre svoju stranu. Ani Kiska by nebol prezidentom, keby nebol bohatý. Boris Kollár by takisto nebol poslancom. Toto sa musí zmeniť, inak nemôžeme hovoriť o spravodlivejšej krajine. Financovanie strán sa musí robiť oveľa transparentnejšie ako doteraz, zvolení lídri musia svoj majetok preukazovať."
Aký je Fico stratég? Má vôbec niekto naňho? Čo si myslíte o jeho manévri zo stredy večera?
