Že je to sakramentský človek, mohlo človeku pri prvom stretnutí s ním pokojne ujsť. Nemudroval, nespytoval nikoho svedomie. Nevyzeral dôležito ani sa nesprával nafúkane, neprsil sa tým, čo má na sebe, okolo seba či v hlave. Že vás básnik a vydavateľ Oleg Pastier dokáže vtiahnuť do podstaty, bolo však jasné od chvíle, keď sa vami nechal lustrovať.
Ak ste sa nebránili pátrať po tom, čo má za sebou, mohli ste len ťažko pochybovať o tom, že operuje niečím, čo sa bežne medzi ľuďmi neskloňuje. Posledné roky statočne bojoval s chorobou. Aj tú už má za sebou. Zomrel vo veku nedožitých 66 rokov.
Tajomné teritórium
Nevedeli ste, čo so životom? Nepoznali ste krásu a hnus toho, čo vás obklopuje? Podceňovali ste pomery a cenu živého kontaktu a neverili osudovým prepojeniam? Nechceli ste vedieť, čo je nevyhnutné? To je prirodzené.
Ak ste však na tieto otázky chceli hľadať odpovede, museli ste preniknúť aj do teritória, ktoré Oleg Pastier nosil so sebou, kamkoľvek sa pohol.
Nepohyboval sa v ňom s istotou, že prežije, no prežíval s nespochybniteľným presvedčením o jedinej veci: že človek človeku nesiaha na slobodu. Mal v sebe zakódované, že bez jej zvnútornenia nikdy nevyslovíte to, čo si myslíte.