Česká herečka BÁRA POLÁKOVÁ sa pôvodne ani nechcela stať speváčkou. Keď však nahrala prvé pesničky, v ktorých nadhľadom komentovala okolie, dostala mnoho ponúk na nahratie albumu. Teraz pripravuje druhý. Obdivuje Davida Kollera, s ktorým nahrala protestsong Sami. V sobotu vystúpi v bratislavskom Ateliéri Babylon.
Česko má zhruba desať miliónov obyvateľov, váš klip Nafrněná má tridsať miliónov pozretí. Ako si vysvetľujete túto štatistiku?
„Vysvetľujem si to tak, že časy sú pretechnizované, každý používa niekoľko zariadení pripojených na internet. Jeden č
lovek si zrejme klip pustil na viacerých. Musím však doplniť, že tridsať miliónov nie je skutočný počet pozretí. Youtube to spočítava iným spôsobom. Ak si človek pustí na jednom zariadení video aj stokrát, započíta sa len možno dvakrát.“
Ako vznikol váš prvý veľký hit Kráva?
„So spolužiačkou z DAMU sme sedeli doma v kuchyni pri víne a zistili sme, že nám obom prekáža sviatok svätého Valentína, že sa hanbíme za to, keď očakávame, že niečo musíme dostať. Z toho vznikla pesnička a zo zábavy sme ju o deň na to zahrali v relácii Barování. Malo to úspech, potom ďalšej kamarátke napadlo k tomu nakrútiť videoklip. Zverejnili sme ho na Valentína a zrazu som mala mnoho ponúk na nahranie albumu. Najprv som ich odmietala, necítila som sa na to pripravená. Debut som vydala až o štyri-päť rokov neskôr.“
V minulosti ste sa podieľali na politickom kabarete. V predstavení Blonďatá bestie ste si robili žarty z bývalej poslankyne Kristýny Kočíovej. Nič podobné nepripravujete?
„Poznám svoje limity a keď nedokážem veciam porozumieť do takej hĺbky, ako by som chcela, nepúšťam sa do nich. Pri Blonďatej bestii som si všetko podrobne naštudovala zo zdrojov, ktorým som dôverovala. Dnes je situácia iná, musíte si médiá vyberať veľmi poctivo, musíte zvažovať komu a čomu dôverovať. Ako matka dvoch malých detí to nezvládam. Až sa raz znova pustím do komentovania politiky a budem tým chcieť niečo spôsobiť, lebo však inak to nemá význam, tak to budem robiť s vedomím, že téme rozumiem. Počas prezidentských volieb som mala rôzne ponuky.“
Aké ponuky?
„Ozvali sa mi, aby som bola niečou tvárou alebo niekoho podporila.“
“Cítila som úzkosť. Vy tiež musíte poznať niekoho, kto bol Kuciakov kamarát. Keď sa niečo podobné u nás stane, dotkne sa to každého.
„
Bolo vám to nepríjemné alebo, naopak, cítite pnutie postaviť sa za to, čomu veríte?
„Myslím si, že je to správne a keby som nebola v takomto zaneprázdnenom období, určite by som rada pomohla. Pretože áno, cítim pnutie. Lenže v tomto prípade za sebou opäť musím mať všetky dostupné informácie. Musím sa najprv rozhodnúť so svojím svedomím, než začneme verejne vykrikovať. Je to iné, keď idem sama za seba vhodiť vo voľbách lístok. Toľkokrát sa stalo, že niekto, kto pôsobil na začiatku dôveryhodne a sympaticky, to potom pokazí nejakou kauzou.“
Počas volieb ste ešte vyvolali zmätok na sociálnych sieťach.
„Vo volebnej miestnosti urobili chybu a dali mi dva lístky Zemana. Zavesila som to na facebook a instagram a urobila sa okolo toho bublina. Aby ste to chápali správne, nechcela som tým naznačiť, že sú voľby sfalšované, len som chcela ľudí upozorniť, aby si dávali pozor.“
Myslíte si, že boli sfalšované?
