Joe Satriani, Američan s talianskymi koreňmi je fenoménom súčasnej gitary. Už od svojho úvodného albumu Not Of This Earth z roku 1986 mali jeho nahrávky vždy skladateľskú aj inštrumentálnu kvalitu.
Okrem toho vrátili do mainstreamu koncept sólového gitaristu, aký tu nebol od čias Jimiho Hendrixa či Jeffa Becka.
V stredu 21. marca zavíta Joe Satriani do Bratislavy v spoločnosti ďalších gitarových superhviezd Johna Petrucciho (Dream Theater, Liquid Tension Experiment) a Uli Jon Rotha (už takmer 70-ročnej nemeckej legendy, najznámejšej z pôsobenia v úvodnej ére Scorpions. Dodajme, že vtedy Scorpions zneli rozhodne inak, ako ich väčšina poslucháčov pozná dnes – pozn. aut.). Veľmi zaneprázdnený JOE SATRIANI si po niekoľkotýždňovom vyjednávaní našiel čas, aby odpovedal na niekoľko otázok exkluzívne pre denník SME.
G3 je v súčasnosti extrémne úspešným konceptom. Čo bola hlavná motivácia pri jeho založení? Mali ste pocit, že jeden gitarista s prevažne inštrumentálnym repertoárom nemusí byť zaujímavý pre každého?
"Skôr by som povedal, že ja sám som chcel hrať s inými gitaristami toľko, koľko len bude možné. Vytvorenie G3 mi dalo príležitosť naplniť si túto túžbu, dostať ju pred ľudí a šíriť tak túto skúsenosť aj verejne, vo forme koncertov. Vôbec za tým nebola komerčná úvaha."
V súčasnosti vidíme tendencie u viacerých takzvaných gitarových hrdinov, že sa obklopujú známymi a kvalitnými spoluhráčmi a vytvárajú spolu regulárne kapely. Vy v Chickenfoot alebo Joe Bonamassa v Black Country Communion. Je príjemné potlačiť ego lídra a byť len členom?
"Je to najmä o rozširovaní hudobných horizontov. Pre mňa a asi aj pre ďalších hudobníkov je príjemné mať ďalšiu formu umeleckého sebavyjadenia. A otvorene povedané, hrať v kapele je aj veľká zábava."
Joe Satriani
(61 rokov)
- na svojom konte má 16 štúdiových albumov,
- nedávno vydal novinku What Happens Next? spolupracuje na nej s Glennom Hughesom a Chadom Smithom z Red Hot Chilli Peppers,
- okrem sólovej kariéry vystupoval aj v kapele Chickenfoot po boku napríklad Sammyho Hagara a Michaela Anthonyho zo slávnych Van Halen,
- už vyše 20 rokov organizuje turné pod hlavičkou G3, čo znamená, že Satrianiho na pódiu vždy doplnia dvaja až traja svetoznámi gitaristi,
- pod značkou G3 sa od roku 1996 na pódiu objavili takí rozmanití gitaristi ako Steve Vai, Yngwie Malmsteen, Steve Morse, Steve Lukather, Al Di Meola, Phil Collen či mnohí ďalší. Menej sa hovorí o tom, aké mená sa objavujú v sprievodných kapelách – nájdeme tam basgitaristov Billyho Sheehana, Stuarta Hamma, gitaristu a klávesistu Tonyho Mac Alpina či bubeníka Mika Portnoya.
Kto bol vaším vzorom v mladosti? Akú hudbu počúvate teraz?
"Poviem asi všeobecne známe mená, ale tak to je – Jimi Hendrix, Tony Iommi, Jimmy Page, Eric Clapton, George Harrison, Jeff Beck, Keith Richards a Pete Townsend. Aj v súčasnosti najviac počúvam Jimiho Hendrixa s Band Of Gypsys, Howlina Wolfa a Greta Van Fleet (ide o mladú americkú kapelu pripomínajúcu čiastočne Led Zeppelin – pozn. aut.)."
V roku 2009 ste mali súdny spor s Coldplay. Žalovali ste ich za ukradnutie vašej skladby If I Could Fly. Ako sa dívate na novú kontroverziu medzi Radiohead a Lanou Del Reyovou? Nežije veľká časť súčasného popu na „vypožičaných“ ideách?
