Vo veku 83 rokov sa český surrealistický výtvarník a svetoznámy animátor Jan Švankmajer rozhodol rozlúčiť so svojimi divákmi posledným filmom. V česko-slovenskej koprodukcii vznikol Hmyz.
Mnohovrstevnatá netradičná snímka, inšpirovaná hrou bratov Čapkovcov Zo života hmyzu, ale aj Kafkovou Premenou a Shakespearovým Kráľom Learom, je Švankmajerovou rozlúčkou, doslovom k jeho celoživotnej tvorbe.
Tak, ako sa knižné doslovy čítajú až po prelúskaní predchádzajúcich stránok, nezasvätenému, neznalému a nezorientovanému divákovi, ktorý s majstrom nie je naladený na rovnakú vlnu, nebude Hmyz dávať zmysel a možno ho bude rozčuľovať.
Našťastie má majster Švankmajer po celom svete dostatok vďačných divákov, ktorých novinkou osloví, pobaví, poteší, ale i rozosmutní. Tým istým druhom smútku, ktorý sa nás zmocní, keď dočítame krásnu knihu.
Celý svet je divadlo
V ošarpanej sále skúšajú miestni ochotníci divadlo. Zo života hmyzu. Má niekoľko postáv: Vidíme tu panovačného režiséra (Jan Dulava), ktorý má v hre rolu Svrčka, jeho manželku (Kamila Magálová), jej milenca Václav (Jan Budař), pána Kopřivu hrajúceho Parazita (Norbert Lichý), naivnú Jitku – asistentku a predstaviteľku Larvičky (Ivana Uhlířová) a Chrobáka (Jiří Lábus).
Režisér snímku rozčlenil na tri úrovne. Sú síce viac-menej samostatné, ale prelínajú sa a ovplyvňujú. Prvou je čapkovská metafora, druhou mikrokozmos ochotníkov a treťou – nakrúcanie filmu.
