Zrejme vidíme len bielu a čiernu. Dobrých a zlých, tých, čo s komunizmom bojovali a tí, čo bojovali zaňho. Filmový režisér Patrik Lančarič si myslí, že takýto zjednodušený výklad dejín nám ako spoločnosti nepomáha.
Každý koná raz správnejšie, raz horšie. Aj za komunizmu sa mnohí zloduchovia občas zachovali dobre.
Hlboký rozpor videl Lančarič v osobnosti jedného z našich najväčších básnikov a zároveň komunistického ministra Miroslava Válka.
Zomrel v roku 1991 a dodnes je jeho vnútorný svet záhadou. Mnohí ho vidia ako rozpolteného človeka, melancholika, ktorý svojou tvorbou šiel proti konvenciám a zároveň umelca, ktorý vstúpil do služieb neslobodného režimu a legitimizoval ho.
Lančarič začal pátrať a výsledkom jeho práce je film Válek, ktorý mal premiéru na festivale Febiofest.
Óda na komunizmus alebo spochybnenie?
Aj jeho dokument má svoje lepšie a slabšie stránky. V prvom rade za filmom vidno dlhoročnú, veľmi poctivú prácu. Lančarič jednoznačne uspel v rešerši a výbere zdrojov (vo filme rozpráva 36 ľudí - okrem iných Varga, Lasica, Štrpka či Feldek), divákovi ponúka mimoriadne bohatý zdroj informácií.
Keď začal nakrúcať, uvedomil si, že s Válkom za jeho života nevzniklo veľa rozhovorov, svoje súkromie si strážil.
„Zistil som, že na niektoré otázky by vedel odpovedať len on sám. Nezanechal po sebe nič, žiadne pamäti, len poéziu,“ hovoril Lančarič ešte v lete pre SME.
