Nechajte sa podmaniť: cez dvere vojdete do priestoru. Sadnete si k mikrofónu a poviete vetu, ktorú si pomyslíte. Či už si ju vopred pripravíte, alebo nie, počítač umiestnený na stole si ju zapamätá a podľa frekvencie vášho hlasu vám zakreslí krivku, ktorú vám vzápätí aj vytlačí na papieriku.
Ten je vašou vstupenkou na výstavu, ktorá vás čaká v hlavnom priestore za ďalšími dverami.
Ale pozor: to, čo ste povedali, vás bude sprevádzať, aj keď doň vojdete. Čo leží, to nebeží. Čo ste povedali, to vás nasleduje, určuje, charakterizuje. Kamkoľvek v priestore stúpite, počujete svoju myšlienku.
Navyše sa to deje v spleti ďalších stoviek výpovedí ľudí, ktorí urobili to isté čo vy, keď prišli do galérie v šamorínskej synagóge. Uprostred nej sa týči nevšedný objekt, obrovský akoby naškrobený čipkovaný obrus zakonzervovaný v sklenej vitríne. Zimomriavky sú namieste.
Hovoríme o projekte To Cache manželov Moniky a Bohuša Kubinských. Svoju púť začal v Topoľčanoch, pokračoval do Šamorína, teraz má vyhliadky v Prahe, Linzi či Berlíne a informácia o ňom putuje aj do Krakova, dokonca do New Yorku.
Vianočné oblátky
Mám záujem o informácie o všetkých veciach, ktoré robíte – vypočul si uznávaný sochár Bohuš Kubinský, keď sa stretol s Petrom Elleyom, kurátorom galérie MoMA – PS1.
O tvorbe manželov Kubinských vie pravdepodobne aj vďaka vizuálnemu umelcovi, žilinskému rodákovi Tomášovi Rafovi, ktorý pred rokom v prestížnej newyorskej galérii vystavoval svoj filmový dokument.
Možno to bude znieť kuriózne, ale kurátor dobre poznal ich vlaňajší projekt Exxkluziv o pečení oblátok. Manželia Kubinskí v ňom reagovali na vlnu extrémizmu pečením domácich vianočných oblátok. Chceli zistiť, čo si pomyslia ľudia z ulice, keď im tradičnú pochutinu vyzdobia nielen obrázkami nevinných vianočných výjavov, ale aj ikonografiou, ku ktorej sa hlási krajná pravica.
