Asi nič nemôže hercovu povesť pošramotiť viac, ako jeho náklonnosť k politikom. Francúzsky filmový bard Gérard Depardieu na to už neraz doplatil. Mnohí jeho verní fanúšikovia sa dodnes nevedia rozhodnúť, čo ich viac pobúrilo. Či sú to družné pózy Depardieua po boku Fidela Castra, alebo jeho nekritický obdiv voči Vladimirovi Putinovi.
Herec, paradoxne, tvrdí, že nerád počúva politické správy. Najmä o tom, komu Francúzsko zasa predáva bojové stíhačky. Preto vraj žije v krajine, ktorej jazyku nerozumie.
Gérard Depardieu a Vladimir Putin v ruskom Soči. (zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)Zrejme nehovorí o Belgicku, kam utiekol pred milionárskou daňou zavedenou francúzskym exprezidentom Hollandom. Francúzština je napokon v Belgicku jedným z úradných jazykov, správam by tam rozumel.
Skôr má na mysli Rusko, ktorého občanom je od roku 2013.
Na začlenení Depardieua medzi rodených Rusov má zásluhu priamo Vladimir Putin. S neskrývaným záujmom pozoroval roztržku medzi hercom a francúzskymi politikmi. Tí kritizovali, že sa Depardieu chcel zrieknuť občianstva a zaregistroval sa ako obyvateľ belgického Néchinu.
Ruský prezident sa na scéne objavil v pravý čas. Rovno s podpísaným dekrétom, čím z bývalého Francúza urobil Rusa.
Zachránil ho hľadač talentov
Herec sa obdivom k Putinovi netají. Kto čítal jeho autobiografiu, pochopí prečo. Depardieu sa totiž s hlavou Ruskej federácie stotožňuje.
„Z nás oboch sa mohli stať chuligáni,“ konštatuje trochu naivne, spomínajúc ruského prezidenta. Vyhodnocuje, že obaja mali neľahké detstvo a úspech, ktorého sa zavše dočkali, si museli vydrieť.
No v prípade Depardieua azda ani nemožno povedať, že mal detstvo. V rodičoch by ťažko hľadal morálne vzory. Matka len rodila deti a ich výchovu odbíjala telesnými trestami. Ani otec, neustále podgurážený remeselník, doma nevytváral rodinnú atmosféru.
Malý Gérard nenašiel útechu v škole, tú opustil a radšej si vybral ulicu. Nežobral. Rodák z Châteauroux sa totiž odmietal spoliehať na ľudskú dobrotivosť a milodary.
