Nebavme sa o vážnych „civilných“ filmoch, ale o atraktívnej akčnej zábave. Sú to totiž dva svety, akoby sa v Stevenovi Spielbergovi skrývali prinajmenšom dvaja úplne rozdielni filmári. Vojna svetov, Vojnový kôň a Môj kamoš obor boli znamenia, že kedysi búrlivá sopka filmárskej invencie, originality a nekonečnej zábavy vyhasína.
Už predtým sa A.I. Umelá inteligencia aj Minority Report tvárili neznesiteľne dôstojne, hlbokomyseľne. Nehnevali sme sa naňho pre to. Na človeka, ktorý nám dal Čeľuste, Blízke stretnutia tretieho druhu, Indiana Jonesa, E.T. Mimozemšťana a Jurský park, sa predsa nedá hnevať. Bol to skôr smútok: chceli sme viac a zazdalo sa, že už nič nedostaneme.
Ešte aj tie Tintinove dobrodružstvá boli akoby len spomienkou na staré zlaté časy. A aha – po sedemdesiatke si len tak bez varovania, podľa nám neveľmi známej predlohy, vylovenej zo záplavy anglosaskej komerčnej fantastiky pre staršiu mládež, nakrúti film, ktorý nás posadí na zadok a nechá pozerať s otvorenými ústami.
Vulkán Spielberg explodoval akčnou sci-fi rozprávkou Ready Player One tak, že Quentin Tarantino aj s Robertom Rodriguezom a J. J. Abramsom môžu len v kúte smutne šúchať nožičkami!
