BRATISLAVA. Za projektmi dvojice pesničkárov, speváka Roberta Pospiša a gitaristu Martina Sillay, vždy cítiť poctivú a sústredenú prácu.
Či už to bol nádherne poetický album Balady, vychádzajúci zo slovenských ľudových piesní, alebo nahrávka Ján Cikker 105, v ktorej spolu so saxofonistom Nikolajom Nikitinom upravili diela známeho skladateľa inšpirované vojnou, v oboch sa stretávala tvorivosť so snahou priniesť niečo inovatívne, čo sme ešte nepočuli.
Ich tvorba napriek tomu často nemá pozornosť, akú by si zaslúžila. Príkladom je ich minuloročný album Exodus. Ten nahrali s kapelou Polajka a zhudobnili v ňom staré básne o migrácii.
Piesne zosobňovali pocit, aký môžu mať pútnici prechádzajúci hranicami neznámych svetov.
Väčší ohlas by teraz mohli vyvolať s novinkou, ktorú chcú vo svojom vydavateľstve Real Music House vydať v máji. Vycestovali pre ňu do New Yorku.
Za mikrofónom Hanka Gregušová a Robert Pospiš. (zdroj: Peter Javor)Básne upravili na pery spevákov
Ich novinka má zatiaľ pracovný názov Walt Whitman’s Poetry Turns into Music. Počiatky jej vzniku Exodus pripomínajú. Roberta Pospiša zaujali básne amerického velikána Walta Whitmana. Zdalo sa mu, že by mohli byť dobrým podkladom pre piesne. Zámerom bolo vziať Whitmana a spraviť z neho Dylana.
