Vždy som bol osraný, hovorí trúbkar LACO DÉCZI. V slovenskej televízii ešte nevystupoval, ale dokáže si to vysvetliť. Dnes ide na obrazovku len ten, čo je vystrihaný ako Himmler a vie spievať.
Jeden z našich najlepších džezmenov už viac ako tridsať rokov žije v Amerike. Štve ho, že na Slovensko môže prísť každý rok len na chvíľu.
Viackrát ste termín nášho rozhovoru posunuli, mali ste problémy so zubom. Čo sa vám stalo?
„Nič, ešte pred dvoma rokmi som sa zahryzol do rožka a odvtedy mám problémy. Našťastie, môžem stále hrať.“
Primitív, xenofób, šialený bohém. Ako sa Laco Déczi dostal z Bernolákova do New Havenu Čítajte Máte rád hokej. Kedy ste ho hrali naposledy?
„Hral som ho len do takých jedenástich rokov, dlhšie nie. Bol som v doraste Slovana a potom som objavil trumpetu. Nedalo sa to spojiť. Počuj, vieš, čo by si mal napísať do článku? Spýtaj sa ma, či som Slovák, a ja ti odpoviem, že nie, lebo mi vzali občianstvo.
To vieš? Ja som americký občan a chcel som dvojaké občianstvo, veď na Slovensku som sa narodil. Povedali mi, že to nejde, dvojaké občianstvo neudeľujú.
Počul som, že taký zákon zaviedli proti Maďarom, aby sa tam nesťahovali. Vtedy som zistil, aký je Slovák blbec. Nevie rozoznať Američana od Maďara. To tam napíš, že ďakujem slovenskej vláde.“
Čo to pre vás znamená?
„Nemôžem u vás byť, len tri mesiace ako turista. Každý Američan môže byť v Schengene len tri mesiace. Keby som dostal slovenské občianstvo, je to v pohode.“
Sťažilo vám to život?
„Veľmi ma to otravuje. Vždy prídem len na dvojmesačné turné, ale teraz som musel k doktorovi a keďže som aj oslavoval narodeniny, celé sa to natiahlo. Keby som si na chvíľu neodskočil do Turecka, normálne by ma vykázali.“
Vás najviac inšpiroval džez z východného pobrežia Ameriky. Kde ste ho v mladosti počúvali?
Laco Déczi
- Trubkár, skladateľ, kapelník, herec a maliar.
- Narodil sa v Bernolákove, študoval v Bratislave.
- Hral v TOČR a ďalších orchestroch. V roku 1967 založil vlastný súbor nazvaný Jazz Cellula, s ktorým hrá dodnes pod názvom New York Celula.
- Pod svojím menom vydal vyše 40 albumov, asi na stovke ďalších hral ako trubkár.
- O jeho živote vyšli knihy: Jiří Šebánek: Laco Déczi - Na plný plyn (2003) a Tomáš Poláček: Laco Déczi - Totálně vytroubený mozek (2017).
- Podľa jeho života v roku 1989 nakrútil režisér Július Matula film Volná noha, v ktorom postavu Laca Décziho hrá Marián Zednikovič.
- Tento rok má naplánované turné po Česku a Slovensku, na ktorom odohrá vyše 60 koncertov.
„Väčšinou na krátkych vlnách. Počúval som americkú stanicu, vždy o štvrť na desať vysielala správy a po nich blok džezovej hudby. Moderoval to veľký profesionál Willis Conover.
Mal nádherný hlas a rozumel džezu. Mal som šťastie, lebo nevysielal kraviny, len to najlepšie, a tak som sa učil od najlepších. Prvý raz som tam počul hrať Clifforda Browna, Coltrana, moje idoly.
Nemal som čas pokaziť sa. Conovera som raz stretol na festivale v Maďarsku, dal som mu nahrávku našej kapely. Potom nás v Amerike odvysielal a dokonca sa naučil správne vysloviť naše mená. Inokedy dobrú hudbu priniesli kamaráti z Nemecka alebo sme si platne nakúpili, keď sme šli hrať do zahraničia cez Pragokoncert.“
Čím bolo pre vás východné pobrežie zaujímavejšie než to západné?
„East Coast, to bol New York, to malo svoju silu. V Los Angeles hrali slabšie. East Coast, to bol Clifford Brown. Hrali tam hardbop alebo bebop, to bola tá správna džezová hudba.
Americkí hudobníci hovoria, že ak nevieš hrať bebop, nevieš hrať džez. Je to pravda.“
Milan Lasica povedal, že ste to bol práve vy, kto mu oznámil, že Julo Satinský umiera.
„To je pravda. Julo, ten mi chýba, bol to geniálny komik, neuveriteľná figúrka. Pamätám sa, že sme obaja hrali hokej ako deti.
On býval na Dunajskej, ja som hral za Slovan. Vždy sme ich nabili a raz sme im dali aj dobre na hubu. My sme mali v kuse tréningy, tak čo sa čudoval?“
Ako to bolo s vaším útekom v roku 1985 a ŠtB?
