Keď Steven Spielberg nakrútil v roku 1993 svoj film Schindlerov zoznam, oslavné reakcie prilákali do kina aj Juraja Herza. Bol zvedavý, ako svetoznámy režisér naložil s témou, ktorá českého režiséra so slovenskými koreňmi sprevádzala po celý život.
Ako malý chlapec totiž krutú realitu koncentračného tábora zažil na vlastnej koži.
Hoci zomrel s tým, že film svojho života z tohto prostredia nenakrútil, jeden taký v roku 1985 v jeho tajomnej čiernej dielni predsa uzrel svetlo sveta. Vtedy ešte netušil, že práve ten ho raz s americkým režisérom spojí.
S prítomnosťou smrti
Juraj Herz, rodák z Kežmarku, pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá ako viaceré iné počas druhej svetovej vojny konvertovala a jej členovia sa pre záchranu svojich životov dali pokrstiť.
Napriek tomu malého Juraja spolu s rodičmi deportovali pred koncom vojny do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Všetky okolnosti spojené s týmto životným paradoxom predurčili jeho cestu k ateizmu, ktorý v ňom do konca života dozrieval.
Po vojne vyštudoval fotografiu na ŠUP v Bratislave a neskôr réžiu a bábkoherectvo v Prahe, začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia pôsobil aj ako herec legendárneho divadla Semafor. S filmom začínal v Barrandove ako asistent réžie.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nakrútil mnoho vynikajúcich a oceňovaných filmov - rozprávku Panna a netvor, Upíra z Feratu, komédiu Buldoci a třešně, Sladké hry minulého léta či sugestívnu drámu Petrolejové lampy alebo na Oscara nominovaného Spalovača mrtvol.
Jeho tvorbu ovplyvnili najmä filmy Vittoria De Sica a Federica Felliniho. Ako predstaviteľ novej českej filmovej vlny holdoval prvkom hororu, čierneho humoru a erotiky, jeho filmy sú znepokojivé, fascinujúce, charakterizuje ich zvláštna magickosť a hrôzostrašnosť. Akoby v jeho pohľade bola neustále prítomná smrť.
Nechcel žiť bez filmu
V roku 1987 emigroval do Nemecka, kde nakrúcal najmä pre televíziu.
"Vôbec som netušil, že pád totality je tak blízko. Bol som vtedy najmä veľmi naštvaný, zakázali mi film a na festivale v Madride som mal také nedôstojné podmienky, že som si povedal, stačilo. A v Nemecku som sa nanovo oženil,“ povedal milovník žien pred dvoma rokmi v rozhovore pre SME.
Zároveň však priznáva, že v časoch, keď nemohol tvoriť, ako chcel, nakrúcal neraz len preto, aby nakrúcal. Nechcel žiť bez filmu, stále hľadal cestu, ktorá by nebola politická. Vďaka tomu vznikla napríklad slovenská komédia Sladké starosti, ktorú by vraj inak určite nenakrútil.
Práve v tom období, v polovici osemdesiatych rokov, vznikla aj vojnová dráma Zastihla ma noc, ku ktorej ho inšpirovalo prostredie koncentračného tábora v Ravensbrücku. V retrospektívnom príbehu priblížil osud komunistky Jožky Jabůrkovej, ktorá tu zahynula počas holokaustu.
Hoci v nej niektorí videli oslavu komunizmu, bola to najmä režisérova hlboká túžba vyrovnať sa s minulosťou.
Jana Riháková-Dolanská ako komunistická odbojárka Jožka Jabůrková, ktorá zahynula v nacistickom koncentračnom tábore Ravensbrück. (zdroj: FOTO - ČT)Sprchová scéna
Ťažšie ako vracať sa do spomienok z tohto obdobia znášal skôr to, že mu moc nedovolila nakrútiť film, aký chcel. „To znamená čiernu komédiu z pohľadu desaťročného chlapca. Tak, ako som to zažil. Túžil som zachytiť presne tú atmosféru. Je to pre mňa stále to najdôležitejšie,“ spomínal v rozhovore.
A presne preto mu aj slávny Spielbergov film svojho času nedal spať. Až ten totiž urobil za jeho filmom Zastihla ma noc definitívnu bodku, píše Herz - ako inak, so suchým čiernym humorom - vo svojej knihe spomienok.
Pri sledovaní Schindlerovho zoznamu s prekvapením zistil, že v ňom našiel svoju filmovú scénu zo spŕch, keď dlho netečie voda a ženy sa rozkričia v strachu, že z ružíc bude prúdiť plyn.
Scéna bola podľa neho nielen identická, ale do detailov takmer rovnako natočená. A ani to by ešte stále nemuselo nič znamenať, keby vraj Herz pri ďalšom pátraní nebol zistil, že Spielberg si počas príprav jeho film skutočne pozrel. Dokonca dvakrát.
