Keď nakrúcal film Kauza Cervanová spojený s vraždou mladej medičky, skonštatoval: "Ľudia sa boja hovoriť aj v demokratickej spoločnosti, sudcovia odmietajú zdôvodniť svoje rozhodnutie a policajti, ktorí by mali byť pyšní na to, že našli zločincov, predo mnou zabuchli dvere."
Režisér ROBERT KIRCHHOFF sa počas ôsmich rokov filmovania nestretol s nijakou nádejou, vravel, že v tomto prípade nebolo nič, čo by bolo pekné a ľudsky príjemné, aj sa ho pokúšali z rôznych strán zastrašiť. Zistil, že naša spoločnosť sa od roku 1989 veľmi nezmenila a naučil sa byť väčším skeptikom.
Udalosti, ktoré nastali po vražde novinára Jána Kuciaka, mu kauzu Cervanová v mnohom pripomínajú, pretože aj pri nej sa zahladzovali stopy a jeden zločin prekrýval druhý.
Už pomaly prešli dva mesiace od vtedy, ako sme sa dozvedeli, že Jána Kuciaka zabili, ale stále nevieme nič o jeho vrahoch. Možno tomu rozumieť, je to v poriadku?
"Vieme, že na políciu a prokuratúru je teraz veľký tlak, ale v poriadku sa mi to nezdá. Nitky sa rozplietajú k strane Smer.
Čo sa stalo, keď prokurátor Špirko upozornil na podvody na najvyšších politických priečkach? Čelí nepríjemnostiam. To je to peklo, ktorým sa vyhrážal generálny prokurátor Čižnár?
Čo sa stalo, keď sa zistilo, že policajný prezident Gašpar trestá aktívnych policajtov a je sluhom vládnej strany? Odniesol si to prezident štátu a odstupujúci minister venoval policajtom a hasičom z našich daní po 400 eur, aby si ho pamätali v dobrom. Nezdá sa mi to v poriadku. A mám pocit, že práve toto je impulzom pre neutíchajúce protesty.“
Ako vidíte šance, že sa niečo dozvieme?
„V tejto krajine sa dlho nič nedialo s veľkými kauzami, v ktorých boli zapletení politici s oligarchami. Vždy bolo všetko zametené pod koberec a keď sa niečo vysvetlilo, tak iba formálne, aby sme si príliš nepohnevali našich západných partnerov.
Chcem veriť, že s týmto prípadom to tak nedopadne. Aj keď som presvedčený, že ľudia, ktorí za tým stoja, majú dosť času na to, aby po sebe upratali."
Robert Kirchhoff
- V roku 2000 ukončil štúdium na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
- O dva roky neskôr založil produkčnú spoločnosť atelier.doc, kde pracuje ako producent a koproducent. Režíroval filmy Hej Slováci, Kvety zla, Lesk a bieda SNP, Duch v stroji, produkoval dokumenty Koliba či Nemoc tretej moci.
- 2013 natočil dokumentárny film Kauza Cervanová, ktorý sa vtedy stal najnavštevovanejším filmom filmových klubov a získal národné filmové ocenenie Slnko v sieti 2014 v kategórii Najlepší dokumentárny film.
- Slnko v sieti získal aj tento rok za film o rómskom holokauste Diera v hlave.
- Momentálne pracuje na filme o Dubčekovi a na filme o úteku Vrbu a Wetzlera z tábora Auschwitz-Birkenau.
Sú vám podozrivé nejaké veci, ktoré sa v procese vyšetrovania udiali?
"Nevidím do vyšetrovania. Od začiatku mi je ako divákovi podozrivých plno vecí. Akoby sa prokuratúra a polícia váhali pustiť do nedotknuteľných.
Nálada je skoro až hysterická. Fico, Kaliňák, Čižnár a Gašpar nedokázali ochrániť dvoch mladých ľudí. Namiesto toho bagatelizujú ich obeť a nedokážu si priznať, že zlyhali. Odchádzajú preto s hanbou."
Pred časom ste sa pustili do kazdy Cervanová. Prečo ste nadobudli pocit, že vražda mladej medičky nebola nikdy poriadne vyšetrená?
"Je zaujímavé, že ste nepriamo porovnali tieto prípady, pretože naozaj majú niečo spoločné. Aj keď sa to nezdá. V oboch kauzách je prítomný vyšší záujem štátu vraždu nejako vysvetliť, uspokojiť verejnosť.
V prípade kauzy Cervanová sa verejnosti podhodili siedmi údajní páchatelia vraždy, ktorých prezentovali ako nenávidené deti papalášov a až budúcnosť neskôr ukázala, že prípad bol oveľa zložitejší a odsúdení siedmi muži a jedna žena s ním pravdepodobne nemajú nič spoločné.
Aj samotný priebeh bol zrejme úplne iný, ako tvrdí oficiálna verzia. Vyšetroval sa ale v čase, keď mohla byť vyslovená iba jedna pravda. V Rusku sa ututlalo alebo odviedlo do stratena niekoľko vrážd novinárov a politikov. Snažím sa robiť všetko preto, aby som v takej krajine nemusel žiť. "
Pri filme Kauza Cervanová ste vyhľadali viacerých policajtov, vyšetrovateľov aj sudcov. Aké prostredie ste medzi nimi našli?
"Prostredie komunistickej polície poznáme všetci, dnes je už pomerne dobre známe. Títo ľudia väčšinou prichádzali z „triedne uvedomelého“, robotníckeho prostredia, vychodili policajné školy, ktoré boli na úrovni učňoviek.