BRATISLAVA. Vo veku 83 rokov zomrel vo štvrtok (12.4.) v Bratislave divadelný, filmový, televízny a dabingový herec Teodor Piovarči. Potvrdili to predstavitelia Divadla Nová scéna.
"S hlbokým zármutkom sme dnes prijali správu, že nás dňa 12. apríla 2018 navždy opustil náš dlhoročný kolega, skvelý herec a výnimočný človek Teodor Piovarči. Odchádza tak ďalší z bardov nášho divadla, ktorému zasvätil 18 rokov. Teodor Piovarči zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskom divadelníctve, filme, televízii a dabingu. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine, blízkym a priateľom. Česť jeho pamiatke," uviedla generálna riaditeľka divadla Ingrid Fašiangová.
Umelecký riaditeľ Karol Čálik označil Piovarčiho za absolútneho profesionála v príprave a v prístupe k postave. "S veľkou pokorou pristupoval k práci aj ľuďom. Jeho krásny zvučný hlas mi bude znieť aj po jeho odchode," dodal.
Teodor Piovarči sa narodil 2. septembra 1934 v obci Hybe. Bol významným predstaviteľom realistickej hereckej školy. Medzi profesionálnych divadelníkov sa dostal z ochotníckeho divadla. Jeho celoživotnému hereckému povolaniu nepredchádzalo odborné školenie, ale predovšetkým prax v zájazdovom divadle.
V rokoch 1956-1959 bol členom Dedinského divadla, začiatkom 60. rokov (1960-1965) pôsobil v Krajovom divadle Trnava, do začiatku 70. rokov v Krajovom divadle Nitra, v roku 1971 sa stal členom Poetickej scény a od roku 1976 do roku 1994 účinkoval v Divadle Nová scéna.
V Piovarčiho hereckom natureli sa hneď od začiatku zračili inšpirácie tradíciami portrétneho psychologicko-realistického herectva. Sústredenou hereckou tvorbou smeroval k stvárňovaniu zložitejších tragických dramatických charakterov.
V profesionálnych divadlách mu zverovali významnejšie a veľké herecké príležitosti, stvárňoval postavy v klasickom i súčasnom repertoári: Tesnošil Jánoš (J. Chalupka: Kocúrkovo, 1960, KD Trnava), Dr. Hallemaier (K. Čapek: R. U. R., 1963, KD Trnava), Hamlet (W. Shakespeare: Hamlet, 1964, KD Trnava), Viktor Žiaranský (I. Stodola: Marína Havranová, 1964, KD Trnava), Peter (K. Čapek: Matka, 1968, KD Nitra), Mešťanosta (J. Barč-Ivan: Neznámy, 1969, KD Nitra), Tichon (A. N. Ostrovskij: Búrka, 1970, KD Nitra).
Realistická kresba a dôraz na výrazné psychologické kontúry postáv sa prejavili aj v jeho hereckých kreáciách v Poetickom súbore Novej scény: Duval (V. Nezval: Manon Lescaut, 1972), Markíz di Forlipopoli (C. Goldoni: Mirandolína, 1973), Pán Wang (B. Brecht: Muž ako muž, 1975), Barnabáš (P. Zvon: Tanec nad plačom, 1978).
Začiatkom 80. rokov hrával postavy zrelých mužov a starcov, akcentoval v nich najmä polohy uvážlivého postoja k životu, človeku a svetu: Oront (Moličre: Škola žien, 1981), Doktor Lombardi C. Goldoni: Prefíkaná vdova, 1982), Starec (K. S. Puškin: Malé tragédie - Mozart a Salieri, 1983). Jeho poslednou divadelnou postavou v Divadle Nová scéna bol Jakub v muzikáli Jozef a jeho zázračný farebný plášť.
Vytvoril aj viacero menších filmových postáv vo filmoch Jerguš Lapin (1960), Námestie sv. Alžbety (1965), Cnostný Metod (1979), Mŕtvi učia živých (1983), Tisícročná včela I., II. (1983), Južná pošta (1987) a účinkoval tiež v televíznych filmoch a inscenáciách, ale aj v dabingu.
