Keď bol v Severnej Kórei a ľudia pred ním zo strachu utekali a nikdy sa naňho nepozreli, pochopil, aký je život v izolácii a dlhodobej diktatúre.
Keď bol v bývalej Juhoslávii a prechádzal cez vypálené kostoly a mešity, prestalo mu byť smiešne, ako sme sa zabávali na opitom Jánovi Slotovi, ktorý hovoril: Pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť.
Whisky: Severná Kórea je jediná krajina, z ktorej som odchádzal s depresiou Čítajte MIROSLAV LÁBER, teda Whisky zo Slobodnej Európy, precestoval osemdesiat krajín a zo svojich fotografií teraz otvára výstavu a vydáva knihu. Obe nazval Tretia planéta. Mal pri tom v hlave film s Lasicom a Satinským Srdečný pozdrav zo zemegule. Na tretiu planétu slnečnej sústavy sa chcel pozrieť nezaťažený politikou, štáty a hranice odsunul do úzadia. Dôležité bolo cestovanie. To, čo môže človeku dať, zmeniť jeho pohľad na život - aj tu na Slovensku.
Akú máte teóriu na to, že Zem je taká krásna?
"To je božia fyzika. Zem je presne v takej vzdialenosti od Slnka, aby tu bolo dosť tepla a je tu dosť vody, aby mohol vzniknúť život. Keď sa večer pozerám na oblohu, uvedomujem si, že každá hviezda, ktorú tam vidím, je tiež nejakým slnkom, okolo ktorého asi obiehajú sústavy planét ako tá naša a my z nich vidíme len zlomok. Určite je veľa ďalších planét, kde žijú nejaké bytosti a my sme tu zatiaľ taká osamelá planéta. S nikým sme sa zatiaľ neskontaktovali, ale azda to príde."
Ako si ten kontakt predstavujete?
"Neviem, nepredstavujem si to. Iba sa mi zdá divná myšlienka, že by sme tu boli sami."
Na cestách ste videli aj viaceré miesta postihnuté vojnovými konfliktmi. Kde ste najviac pocítili, ako vojna aj psychicky krajinu zdecimovala?
"Prvýkrát to bolo niekedy v roku 1997. Pri potulkách Balkánom som sa dostal do Bosny, kde sa asi rok a pol predtým skončila najkrvavejšia vojna v Európe od druhej svetovej. Išiel som prašnou cestou po odľahlých horských lazoch, lemovanou zničenými domami. Skoro na všetkých bol nasprejovaný dátum a pod ním nápis, že v ňom boli všetci zabití. Všade boli zúfalé, rozbité a vypálené ruiny dedín a mestečiek.
Prvýkrát v živote som videl zbombardovanú školu, trosky obchodného domu vyhodeného do vzduchu, vypálené kostoly a mešity, rozstrieľané autá so stopami zaschnutej krvi na sedadlách."
“O sebe hovorím toto: neverím v Boha, ja o ňom viem. Vidím ho vo všetkom okolo seba a cítim sa jeho súčasťou. Nepotrebujem na to žiadne náboženstvo.
„
V čom je to iné, ako keď to vidíme v správach?
"Náhle som pochopil reálny obsah tých príšerných vecí, ktoré som dovtedy dennodenne počúval v správach. Pojmy ako obliehanie Sarajeva či masaker v Srebrenici začali nadobúdať brutálne reálne obrysy, z ktorých mi naskakovali zimomriavky hrôzy. Pamätám si zvláštny mrazivý výraz v tvárach miestnych, ktorým sa podarilo prežiť. Podobný, aký som neskôr videl v Kosove, Náhornom Karabachu či na severnej Srí Lanke zničenej občianskou vojnou.
Uvedomil som si, aké sme mali šťastie, že rozdelenie Česko-Slovenska prebehlo tak, ako prebehlo.
