Filmári nevedia odolať impresionistom. Nie je to nový trend, skutočné veľké drámy o životoch impresionistických maliarov a sochárov vznikli už aj v minulosti. Súčasná kinematografia sa však pokúša o iný, civilnejší prístup, ako sme sa mohli len nedávno presvedčiť aj v slovenských kinách: Renoir, Camille Claudel 1915, S láskou Vincent, Rodin.
V tom istom týždni, keď na plátna slovenských kín prikvitol Dubček, vstúpil do nich aj ďalší biografický film s priezviskom v názve: Gauguin.
Teoretici radia Eugèna Henriho Paula Gauguina (1848 – 1903) k postimpresionistom, syntetistom a cloisonistom, venoval sa však i drevorytom a drevorezbám. Scenárista a režisér Edouard Deluc sa z priehrští atraktívnych, dramatických, lákavých, farbistých epizód z Gauguinovho života úplne sústredil len na jedinú – polynézsku.
Vincent Cassel ako vetchý starec
Vynechal jeho detstvo v Peru, mladosť, vojenskú kariéru, oslnivú dráhu burzového makléra, umelecké formovanie a dozrievanie, vzťah s Camillom Pissarom, Alfonsom Muchom, Paulom Cézannom i Vincentom van Goghom, celoživotné priateľstvo s Émilom Schuffeneckerom, cesty do Panamy či na ostrov Martinique. Len letmo naznačil zložitý vzťah s dánskou manželkou Mette-Sofie Gad aj bujný život parížskej bohémy.
