Počet domácich titulov každý rok stúpa a s tým prirodzene prichádza snaha autorov zviditeľniť seba aj svoju tvorbu. Spisovatelia si vytvárajú webové stránky, fanúšikovské profily na sociálnych sieťach a za svojimi čitateľmi často cestujú do knižníc či kníhkupectiev. Vynaložené úsilie sa však nemusí vždy rovnať plnej sále nadšených tvárí.
Príležitosť pre nováčikov
Väčšina slovenských autorov sa literatúrou neživí, to je známy fakt. Písanie je pre mnohých hobby či splnenie sna. Nováčikovia, ktorých víziou je stať sa profesionálnym spisovateľom, majú pred sebou náročnú úlohu. Predávať toľko kusov kníh, koľko by ich mohlo uživiť. A samozrejme – ostať pri tom všetkom verní svojim umeleckým hodnotám.
Jednou z možností, ako podporiť predaj a zároveň si overiť reálnu čitateľskú základňu, je vycestovať na literárnu besedu. Stretnutia s čitateľmi ponúkajú knižnice aj kníhkupectvá po celom Slovensku. Najmä pre začínajúcich autorov je podobná udalosť skvelou príležitosťou. Hoci to veľakrát znamená, že si musia vziať dovolenku v práci, cestovať na druhý koniec krajiny a to všetko za ledva zaplatené náklady. Získanie nových čitateľov alebo podpis pre prvých fanúšikov za to stojí.
„Často nás oslovujú samotní autori s požiadavkou prezentovať svoju tvorbu čitateľom našej knižnice, najčastejšie, keď im vyjde nová kniha,“ vysvetľuje Katarína Šušoliaková, riaditeľka Krajskej knižnice v Žiline. „My im radi vyhovieme, keďže propagáciu čítania, literatúry, najmä pôvodnej slovenskej literatúry, považujeme za veľmi dôležitú.“
Pridanou hodnotou takejto besedy je okrem iskrivého prepojenia „spisovateľ čitateľ“ aj zviditeľnenie. Vďaka návšteve autora sa jeho kniha dostáva na viditeľné miesto vo výklade alebo ju organizátori komunikujú vo svojich reklamných materiáloch. „Každej besede robíme rovnakú propagáciu, využívame našu webovú stránku, facebook knižnice, regionálne médiá, elektronickú databázu registrovaných používateľov, ktorým posielame informácie o pripravovaných besedách,“ dodáva Šušoliaková.
Riziková účasť
Najmä u začínajúcich autorov je však jedno veľké riziko, a tým je nízka účasť. Dôvodov, prečo v sále veľakrát prevládajú prázdne stoličky, je naozaj mnoho. Svoje skúsenosti s tým majú aj vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach. „Stačí, že je zlé počasie. Alebo iná nepredvídateľná konštelácia. Príklad z praxe: besedovať k nám do knižnice mala prísť autorka, populárna najmä medzi staršími dámami. Čitateľky sa tešili, jedna z nich zorganizovala klub fanúšičiek. Realita? Prišlo ich päť. Ostatné sa neskôr vyhovárali, že nestihli zájsť ku kaderníčke,“ spomína si riaditeľka knižnice Soňa Jakešová.
Podľa jej slov majú besedy pre knižnice zmysel, lebo sú nástrojom na spopularizovanie kníh, čítania a domácich autorov. „Ďalší efekt je sociálny. Na besedách s obľúbeným autorom sa stretávajú ľudia s podobným vkusom a prežívajú spoločný zážitok. V našej knižnici sa priaznivci dobrej literatúry zomkli, čo viedlo k vzniku klubu čitateľov.“
Na rozdiel od kníhkupectiev knižnice nemajú z organizácie besied zisk. Samotné knihy totiž nepredávajú, len požičiavajú. Napriek tomu mnohé z nich autorom časť nákladov uhradia. Pomáhajú im napríklad projekty financované cez Fond na podporu umenia.
Besedy musia aj odmietať
S autormi, ktorí plánujú krsty či diskusie, majú bohaté skúsenosti aj v sieti kníhkupectiev Martinus. „V Bratislave robíme najviac besied, približne šesť až deväť do mesiaca. V ostatných mestách sú to maximálne dve besedy mesačne,“ hovorí Jana Šlinská, ktorá má v Martinuse na starosti eventy.
Program besied tvoria najmä z aktuálnych knižných noviniek, ktoré chcú v spolupráci s vydavateľstvami predstaviť, a zároveň aj z knižných aj neknižných tém. „Stáva sa, že musíme ponuky aj odmietať, a to najmä z dôvodu vyťaženosti priestoru - to sa týka najmä nášho kníhkupectva na Obchodnej v Bratislave, kde chceme, aby niektoré dni fungovala kaviareň v klasickom kaviarenskom režime.“
Podľa jej slov čitateľov zaujíma, ako vznikajú knihy a chcú vidieť svojich obľúbených autorov a autorky naživo a dozvedieť sa viac o nich a ich práci.
Dramaturgiu na literárne besedy robí aj známy popularizátor kníh Dado Nagy, a to v rámci viacerých kultúrnych podujatí. Takisto sa mu mnohokrát ozývajú samotní autori. „Hostí si vyberám podľa jednoduchého kľúča: páči sa mi kniha, chcem sa o nej porozprávať a spoznať jej autora,“ hovorí. „Hlavným kritériom je kvalita a originalita diela. A samozrejme, ak robím prezentácie pre niekoho iného, hrá úlohu aj to, nakoľko daný autor dokáže prilákať divákov. Druhá vec je, že ak má autor úspech, pozývajú ho všade a kladú mu iks rovnakých otázok. Každý autor si uvedomuje, že je to dôležité, ale berie to jeho čas na tvorbu.“
Arpád Soltész podpisuje svoju knihu Mäso (zdroj: FOTO TASR )Veľa ponúk, málo času
Čím je autor populárnejší, tým viac záujmu oňho organizátori literárnych podujatí prejavujú. Červenáka, Kariku či Homolovú-Tóthovú by aktuálne chcela vidieť v mesačnom programe asi každá knižnica či kníhkupectvo. Ak by však mali „vychytení“ spisovatelia brať každú ponuku, nových kníh by sme sa od nich dočkali len ťažko. Stretávanie s čitateľmi totiž stojí čas. Priznáva to aj Juraj Červenák. „Potreboval by som zázračný portál, ktorým sa zo svojej obývačky jedným krokom premiestnim trebárs do pražského kníhkupectva alebo knižnice v Michalovciach. Neznášam cestovanie, stovky kilometrov v aute a neraz nocovanie v cudzích mestách. Predstava, že by som prijímal všetky pozvania na besedy či do rádií a televízií a bol tak vlastne neustále na cestách, je pre mňa absolútne desivá, hoci stretnutia s čitateľmi milujem.“
Ak sa majú populárni spisovatelia vzdialiť od svojej práce či tvorby na novom diele, zavážia prirodzene aj peniaze. „Svoj čas si vážim, mám ho len jeden a je na mne, ako s ním naložím,“ hovorí Peter Petko Opet, hudobník a autor obľúbených kníh pre tínedžerov. „Preto sa mi zdá normálne, keď chce odo mňa niekto výkon na besede, že ponúkne aspoň symbolický honorár na pokrytie cestovných nákladov a základných potrieb, ako je napríklad jedlo. Zároveň som si vedomý finančnej situácie v knižniciach a celkovo v tomto knižnom biznise, takže určite nemám žiadne prehnané nároky.“ Ako sám hovorí, takéto besedovanie totiž môže byť nielen impulz, ale aj zábava. Niekedy ho totiž moderátori vyzvú, aby niečo zaspieval a pomedzi otázky pridáva hudobné vsuvky s trúbkou či hrou na didgeridoo.
Verný fanúšik príde
Besedy nie sú len povinnou jazdou, ktorá autorom zabezpečí lepšiu propagáciu. Priamy kontakt s fanúšikom z mäsa a kostí býva návykový. Na rozdiel od virtuálnej pochvaly cez diskusné fóra alebo recenzné portály je spokojný čitateľ na besede skutočný. Rovnako ako autor, ktorý si musí zariadiť svoj čas, aj takýto čitateľ uteká skôr z práce a uprednostní stretnutie s obľúbeným spisovateľom pred oddychom či stretnutím s rodinou a priateľmi. Mnohokrát si vystojí rad, len pre venovanie. Alebo sa príde pozdraviť. Takýto čitateľ nemá z návštevy besedy žiadnu hmatateľnú výhodu. Robí to len preto, lebo sa mu autorova kniha páči.
