Podľa niektorých nesbológov je to vraj jeho najlepšia kniha. Iný fanúšik by možno za takú označil niektorú z gangsteriek, ďalšiemu najviac konvenujú prvé príbehy Harryho Hola. Zrejme sa však Nesboovi čitatelia zhodnú na tom, že revitalizácia Shakespearovho Macbetha oživila aj Nesboovu tvorbu, v posledných rokoch trochu stagnujúcu. Zrejme aj preto Nesbo opustil svoju ikonickú postavu a presedlal na jemne iný žáner (romány Syn, Krv na snehu a Polnočné slnko).
Román Macbeth je totiž súčasťou širšieho projektu vydavateľstva Penguin Random House, ktoré oslovilo viacerých známych autorov (o. i. Margaret Atwoodovú), aby po novom spracovali diela anglického dramatika. Jo Nesbo si vybral dramatický až zločinecký príbeh Macbetha, Hamleta píše Gillian Flynnová.
Výber tejto drámy bol v podstate logický a sám Nesbo svoju voľbu zdôvodnil slovami: „Triler o mocenskom boji, temná noir atmosféra, paranoidná myseľ, hlavný hrdina s vlastným morálnym kódom... Nie, necítim sa tu vôbec cudzo. Macbethov príbeh mi je veľmi blízky, pretože podobným témam sa venujem od samého začiatku,“ hovorí Nesbo a kto pozná jeho hlavného hrdinu Harryho Hola, s ním bude určite súhlasiť. A na románe to aj vidieť. Nesbo sa v podstate pridržiava sujetu Shakespearovej drámy, čo trošku limituje možnosť prekvapujúceho deja, kompenzuje to však modernou pochmúrnou atmosférou upadajúceho mesta, obrazom rozorvaného hrdinu s temnou minulosťou a naviazaného na životnú lásku, osudovú ženu.
Vzhľadom na to, že kniha v tieto dni len vychádza, zrejme nie je vhodné prezrádzať priveľa z deja, osobne by som však čitateľom odporučil narýchlo si prelistovať Shakespearov text alebo aspoň jeho príbeh – lebo postáv nie je práve málo a čítať s porozumením (poznaním predlohy) nemôže náročnejšiemu čitateľovi vôbec ublížiť.
Nesbo sa v tejto knihe opäť prejavuje ako majster duševných tráum hlavných postáv a pod vplyvom veľkého majstra obohatil svoje postavy o výrazne negatívnejšie črty zrady, falošného priateľstva, túžby po moci, presadzovania sa za každú cenu...
Nesbo vytvára vo svojom románe fiktívne prostredie priemyselného mesta, na ktoré dopadla kríza, továrne sa zatvárajú a úpadok mravov je dominantným znakom spoločnosti. Sme niekde v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kde sa darí drogám, korupcii a hazardu. Dvojica hlavných hrdinov, majiteľka luxusného kasína, prezývaná Lady, a Macbeth, veliteľ miestnej policajnej jednotky, plánuje preniknúť na vrchol mesta. Policajt Macbeth sa usiluje dostať na najvyššie policajné priečky mesta – vedený túžbou zaviesť poriadok a podriadiť si celú mestskú societu. Táto cesta na vrchol spoločenského rebríčka ho však zavedie do mravného suterénu – a viac asi ani netreba prezrádzať.
Možno len to, že čitateľa, ktorý má vo zvyku citovo sa naviazať na pôvodne kladného hrdinu, bude tento úpadok mimoriadne iritovať a nie som si istý, či pocit zhnusenia bude zdrojom estetického zážitku. To je však riziko povolania spisovateľa - a čitateľa takisto.
