Mario Vargas Llosa získal v roku 2010 Nobelovu cenu za literatúru. Udeľovatelia to odôvodnili slovami: „Za kartografiu štruktúr moci a prenikavé obrazy individuálneho odporu, revolty a porážky.“ Príbeh politického trileru s ambíciami sociálneho románu sa odohráva v Peru niekedy po roku 1995, počas druhého obdobia vlády prezidenta Fujimoriho a jeho všemocného šéfa tajnej polície Vladimira Montesinosa.
Zaujímavé je, že Llosa bol Fujimoriho liberálnym protikandidátom v prezidentských voľbách. Prehral, krajinu musel opustiť a usadil sa v Španielsku, kde mu udelili občianstvo. Niet sa teda čo čudovať, že zlosť na Fujimoriho v ňom pretrváva až do vysokého veku.
Objektívne od subjektívneho sa dá oddeliť ťažko. Kniha, ktorá vyšla v roku 2016 v origináli pod názvom Cinco Esquinas (Päť rohov), dostala v dosť nezaujímavom anglickom preklade názov The Neighborhood. V kontexte deja by sa do slovenčiny asi najviac hodil preklad Štvrť. Pritom aj Európan či Američan je v stave pochopiť, že päť rohov, čo je označenie oblasti peruánskeho hlavného mesta Lima, má zdôrazniť priesečníky medzi svetom chudobných, bohatých a mocibažných, ktorí žijú vo svojich uzavretých paralelných svetoch. Za hranice sa väčšinou pustia len v prípade náhody, nájomnej práce či zločinu.
Ťažkopádne porno
Nepísanú čiaru prekročí vydavateľ škandálneho týždenníka, ktorému sa dostanú do rúk fotografie zachytávajúce pri orgiách známeho majiteľa baní, veľmi vplyvného muža. Nepodarené vydieranie, zverejnenie šokujúcich záberov spôsobia podnikateľovi škandál, vydavateľovi smrť. Kto ho zabil, kto je v pozadí? Llosa vytvoril postavy, ktorými chcel demonštrovať sociálne rozdiely v krajine. Darí sa mu to pri tých biednych a životom bitých. Ľahostajnosť, rasizmus, skryté aj otvorené hrozby, strach zo všemocnej mašinérie tajnej služby svedčia o autorovom potenciáli. Keď sa však púšťa do vykreslenia luxusného života vydieraného podnikateľa, jeho priateľa advokáta a ich manželiek, priam tragicky zlyháva. Dámy sa, zrejme od samej nudy zo sladkého života, pustia do lesbickej aféry. Opis erotických scén ide Llosovi, ročník 1936, už predsa len ťažšie. Možno je na vine aj preklad, ale, žiaľ, kniha je popretkávaná šestákovým pornom do takej miery, že sa to nedá ignorovať. Skvelé časti, napríklad opis života starého umelca, postupne zožieraného demenciou, pričom jedinú lásku mu dáva túlavý kocúr a teplo zasa chudobná polievka od františkánskych mníšok, knihu nedokážu zachrániť.
Na základe tohto diela by recenzentka nikdy nepredpokladala, že autorovi bola udelená Nobelova cena. Vznikol kríženec telenovely, detektívky slabej ako čaj a andersenovského Dievčatka so zápalkami. Kniha sa číta ľahko, v tom je čaro béčkovej tvorby. Problém je, že čitateľ s určitým vkusom neočakáva od autora predpokladanej vysokej úrovne agitátorskú príručku. Umenie odísť a prestať je mimoriadne dôležité. Aj u spisovateľov. Z tohto hľadiska ide o ukážkovú štúdiu.
