Človek mieni, pánboh mení. Pred knižným veľtrhom v Lipsku šírili médiá očakávania prekročenia hranice tristotisíc návštevníkov. Šanca bola vysoká, ale zmenili sa tlakové výše a do saskej metropoly prifučala arktická zima. Pár centimetrov snehu po krátkom oteplení spôsobilo dopravný chaos a zároveň ťažší prístup k výstavisku mimo mesta. Skutočnosť, že do areálu, kde sa prezentovalo vyše 2600 vystavovateľov zo 46 krajín, prišlo „iba“ 271-tisíc ľudí, ktorí sa v mraze vybrali za knihami a ich autormi, sa však v žiadnom prípade nedá považovať za prehru.
Potreba získať naspäť mládež
Keď organizátori spomínali na začiatku pohnuté časy, nebola to len prázdna fráza. Trh s knihami bol počas posledných desiatich rokov vo veľkej miere stabilný. Po silnom roku 2016 sa predaj znížil o pár percent, ale zdá sa, že v novom roku naberá opäť na sile. Vážne starosti v brandži však spôsobuje fakt, že od roku 2013 klesol počet kupujúcich o 6,4 milióna na 29,6 milióna. Najvážnejšia strata je v kritickej vekovej skupine mladých ľudí.
Prvé analýzy ukazujú, že drvivá väčšina tých, ktorí si kupujú menej kníh než kedysi, sa cítia vystresovaní pod tlakom očakávaní a rýchleho tempa dneška. Nemalý podiel na tom majú neprekvapivo sociálne médiá. Mladí ľudia majú pocit, že musia neustále reagovať, aby nezostali v závese za svetom. Akútnym cieľom vydavateľov a predajcov je preto dostať knihu opäť do povedomia ľudí ako oázu pokoja v hektickom každodennom živote a najmä ako spoľahlivý zdroj informácií, vedomostí a vzdelania.
Hoci veľtrh tradične sprevádza akcia Lipsko číta (tento rok až na 3800 miestach), na dosiahnutie vyššie spomínaných vznešených cieľov nestačí dať mládeži do ruky knihu a vypnúť im digitálne zariadenia. Naopak, blogeri, booktuberi a instagramisti sa stávajú čoraz dôležitejším článkom na ceste literárneho diela ku koncovému čitateľovi. Vydavatelia si to veľmi dobre uvedomujú a vyčleňujú čoraz viac prostriedkov – finančných aj ľudských – na dlhodobú spoluprácu s blogermi, ktorých odporúčaniam verí mládež viac. Ľudia, ktorí radi čítajú a vedia aj o knihách rozprávať, sú mimoriadne vítaní.
Politická diskusia alebo stretnutie chuligánov
Buchmesse sa ešte ani poriadne nezačala a spravodajstvo takmer jednohlasne oznamovalo, že tento rok bude politickejšia ako inokedy. Čosi podobné sa dalo očakávať, lebo Nemci veľmi radi a intenzívne o politike diskutujú. Vývoj nasledujúcich dní ukázal, že záujem o výmenu názorov môže veľmi rýchlo vyprchať a plocha výstaviska sa mení na arénu, kde sa napádajú chuligánske skupinky ľavicových a pravicových radikálov. Spor, ktorý sa schováva pod hlavičku „verlagegegenrechts – vydavatelia proti pravici“ naberá každý ročník na väčšej sile. Citlivosť proti prejavom neznášanlivosti určite nie je na škodu, ale začínajú sa ozývať aj hlasy, či by rovnaký úspech a mediálnu podporu mala aktivita vydavatelia proti ľavici. Tak ako si návštevníci museli zvyknúť na dôkladnú kontrolu pri vstupe, nebudú v budúcnosti ozbrojení policajti, prechádzajúci sa medzi stánkami, raritou. Najhoršie sú na tom v tejto situácii kníhkupci. Majú predávať čokoľvek alebo by podávajúc knižku zákazníkom mali okomentovať, čo si kupuje? V princípe však nastáva zhoda v tom, že ideálny stav by bol, keby ľudia čítali pôvodné texty a nie ich komentované verzie.
Literárne ceny, stretnutie s autormi, čestný hosť
Ako prvá sa každý rok udeľuje Cena európskeho porozumenia. Tentoraz ju získala nórska spisovateľka Åsne Seierstad za román Jeden z nás (Príbeh z Nórska), ktorý spolu s Dvoma sestrami prinieslo na slovenské pulty vydavateľstvo Absynt. Viac než svedectvo smútku obrovských rozmerov je v súčasnosti aktuálna otázka, čo sme urobili zle, ktorá rezonuje zvlášť po sérii atentátov, ktoré nasledovali po nórskom masakri v Európe.
V Lipsku sa udeľujú tri literárne ceny v kategóriách beletria, literatúra faktu a preklad. Víťazne z nich tento rok vyšlo vydavateľstvo Suhrkamp, ktorého autorka Esther Kinsky zvíťazila románom Hahn, a za preklad ukrajinského autora Sergija Žadana Internat. Vo faktografii si vavrín odniesol titul Sovietske storočie Karla Schlögela, o ktorom sme písali už v decembrových odporúčaniach.
Najväčšími literárnymi hviezdami boli jednoznačne ženy. Jednak aj na Slovensku veľmi obľúbená šarmantná anglická spisovateľka Jojo Moyes bezkonkurenčne okupujúca špičku bestsellerov s tretím príbehom Lou Clarkovej alebo nórska autorka Maja Lunde, ktorá pokračuje vo svojej apokalyptickej tetralógii po včelách dejinami vody.
Štatút čestného hosťa malo Rumunsko, ale pre slovenský knižný trh je zaujímavejší fakt, že o rok ním bude Česko, ktoré spustilo kampaň Ahoj Lipsko! zároveň aj web www.ahojleipzig2019.de. Napriek blízkosti a čiastočne aj spoločnej minulosti sa vyskytujú českí autori na nemeckých pultoch len ako stopové prvky. Medzi prvými titulmi, reprezentujúcimi hosťovanie, je román Jazero, za ktorý získala Bianca Bellová viaceré domáce a zahraničné ceny.
Po čom by mohol siahnuť slovenský čitateľ alebo ešte lepšie vydavateľstvá?
Veľmi populárny a kritikou pozitívne hodnotený Ferdinand von Schirach, pôvodne obhajca v trestnom konaní, uzatvára po Zločine a Vine trilógiu Trestom (Strafe) - tuctom príbehov zo súdnych siení.
Rakúskeho spisovateľa Arna Geigera môže slovenský čitateľ poznať z románu Starý kráľ vo vyhnanstve o synovi starajúcom sa o otca, ktorý umiera a stráca pamäť. Vo vynikajúcom románe Pod Dračou skalou (Unter der Drachenwand) sa vracia do roku 1944, keď zranený vojak Veit Kolbe v rakúskom Mondsee stretne počas „dovolenky“ dve mladé ženy a spolu s nimi prichádzajú aj sny o novom možnom živote po skončení vojny.
K literárnym objavom sezóny rozhodne patrí putovanie držiteľky Büchnerovej ceny Felicitas Hoppeovej z Bostonu cez San Francisco do Los Angeles a späť do New Yorku. Osobitosť knihy s titulom Prawda spočíva v tom, že mapu jej desaťtisíckilometrového road tripu narysovala v roku 1935 dvojica u nás dobre známych sovietskych satirikov Iľja Iľf a Jevgenij Petrov cestopisom Amerika bez poschodí.
