Ľubomír Feldek, spisovateľ
"Bol jedným z najnadanejších ľudí svojej generácie, je to veľký úder pre slovenskú literatúru. Je to hrozná tragédia a šialená smola.
Petra Krištúfka som spoznal cez Dada Nagya, zažil som ho ešte ako novinára, ktorý so mnou prišiel ešte v 90. rokoch spraviť rozhovor do Prahy. Spomínam si naňho ako na empatického človeka, staral sa o osud druhých."
Michal Hvorecký, spisovateľ
"Ťažko sa mi nachádzajú slová, patril totiž do môjho sveta. Ešte tento víkend som videl jeho nádhernú dcérku, poznal som jeho ženu. Peter bol spisovateľom mojej generácie, začínali sme v rovnakom období. Je mi to strašne ľúto.
Jeho smrť je obrovskou stratou pre literatúru, ale aj slovenskú kultúru všeobecne. Bol totiž veľmi aktívnym, za desať rokov sa mu podarili veľké veci, jeho literatúra už rezonovala aj v zahraničí. Bude veľmi chýbať a musíme tú správu ešte všetci spracovať."
Ivan Štrpka, básnik
"Je to hrozné, na takúto správu nikto nie je pripravený. Petra Krištúfka si pamätám ako človeka, ktorý stále na niečom pracoval, bol veľmi produktívny.
Som rád za to, čo napísal, urobil. Spolupracovali sme, keď robil film o Dežovi Ursinym.
To bola vec, ktorá ho veľmi zaujímala a na rozdiel od iných ľudí, ktorí o tom iba hovorili, on sa témy chopil a spracoval ju."
Jakub Ursiny, hudobník
"Peter ma kedysi oslovil, že chce natočiť film o Dežovi. Veľmi ma to potešilo a dal som mu všetky materiály, ktoré som mal.
Premiéra bola veľmi emotívna a odvtedy sme zostali kamarátmi. Vnímal som ho ako človeka, ktorý nepotrebuje byť na výslní, ale robí si to, čo má."
Daniela Kapitáňová, spisovateľka
"Zoznámili sme sa, skamarátili a roky stretávali počas štvrtkov v Ex libris. Potom odišiel Kornel Földvári, spolu sme zorganizovali pohreb a ja som Peťovi povedala, že už je takmer profi funebrák, takže môže zrežírovať aj ten môj.
Odvtedy sa z toho stala obľúbená povinná jazda, vymýšľali sme tie najabsurdnejšie obrady, šperkovali sme detaily a stále sme vybuchovali smiechom.
A včera v noci som si prečítala, že odišiel. Nechcem tomu veriť, stále čakám, že to je iba nejaký nový nápad, ktorý mi o chvíľu vysvetlí, nejaká ďalšia absurdná pointa, na ktorej sa budeme smiať. Nechcem tomu veriť, nechcem to prijať. Nechcem!"
Monika Kompaníková, spisovateľka
"Peter bol neuveriteľne činorodý, zvedavý a trpezlivý človek, vždy pracoval paralelne na niekoľkých veciach, točil filmy, písal knihy, scenáre, písal o knihách, debatoval o knihách, kadečo zbieral, vymýšľal a popri tom veľa času venoval svojim priateľom - s Kornelom Földvárim trávil hodiny a po jeho smrti ďalšie hodiny triedením tisícok kníh v jeho knižnici a sklade.
My sme o tom hovorili a on jediný to naozaj robil. Pred dvoma dňami sme sa v Artfore, kde vydal posledné tri knihy a kde bol pečený-varený, zhovárali o dotlači Atlasu zabúdania - systematik Peter dopísal ďalšie kapitoly do roku 2018.
Dokončoval však aj ďalší rukopis a čoskoro sa bude sťahovať do SNG aj Kornelova knižnica, ktorú spolu s Naďou Földváriovou vytriedil. Ako ho poznám, myslím, že ani tam hore nebude odpočívať."
Júlia Sherwood, prekladateľka
"Neviem sa spamätať z tejto šokujúcej správy, tragickej pre slovenskú kultúru a pre Petrových najbližších. S Petrom Krištúfkom som úzko spolupracovala pri prekladaní jeho románu "Dom hluchého" do angličiny, ktorý sa stal asi najpredávanejšou knihou slovenského autora za posledných desať rokov vo Veľkej Británii.
Peter si tam získal množstvo priaznivcov počas prezentácií v Londýne a vystúpení na literárnych festivaloch v Edinburghu a Ilkley.
Spájala nás tiež spriaznenosť s Kornelom Földvárim, ktorého spomienky Peter nádherne spracoval - na krste knižky som si od neho nestihla vypýtať podpis, chystala som sa to spraviť pri najbližšej návšteve Bratislavy. Už sa to nestane..."
Marta Šáteková, kníhkupkyňa
"Malé kníhkupectvo je svet, kde sa stretávajú blízki ľudia. Peter patril k Ex librisu. Ako študent na výklad lepil pozvánky na koncerty svojej kapely, sledoval novinky na pulte, debatoval, neskôr krstil svoje knihy.
Vzniklo tu aj silné priateľstvo medzi ním a Kornelom Földvárim. Jeden sa pominul a zostal smútok. Peter pre pamiatku svojho kamaráta urobil mnoho. Teraz nás na kolená zrazila správa o Petrovej smrti. Je na nás všetkých, aby neodišiel do zabudnutia a zostal s nami."
Peter Pavlac. (zdroj: ARCHÍV SME)Peter Pavlac, dramaturg a dramatik
"Ak som niekedy cítil niečo, čomu sa hovorí ´generačná spriaznenosť´, tak to bolo práve vo vzťahu k Petrovi. Stretli sme sa už pred rokmi, on od filmu, ja od divadla, obaja nečakane v kontexte literatúry, ktorej prepadol oveľa viac, než ja. Úsmev, pokojný hlas a paralelný svet vzájomného rešpektu. A zrazu prázdno. A zamyslenie. Len ťažko sa stotožniť s faktom, že odišiel človek z mojej generácie..."
Pavel Taussig.Pavel Taussig, spisovateľ a humorista
"Smrť tohto úspešného a skromného sympaťáka ma na pár hodín totálne vyviedla z miery. Zoznámili sme sa pri čítaní v Artfore pred vyhlásením výsledkov súťaže Anasoft litera v roku 2014. Ale to už som mal jeho Dom hluchého prečítaný a bez toho, aby som čosi o autorovi vedel, napísal som Kornelovi, od ktorého som ten román mal: To, čo sme prežili, by stačilo na niekoľko životov.
V bežnom živote si to neuvedomujem.
Krištúfek potom vydal Atlas zabúdania a túto moju vetu použil ako motto. Bol som na to veľmi pyšný.
Keď bol Kornel už veľmi chorý, denne mu kupoval jeho noviny a vozil mu ich. (Nebýval za rohom!) Raz mi Kornel spomenul, že musel u urológa čakať štyri hodiny, ale že to nebolo také strašné, pretože Krištúfek, ktorý ho tam odviezol, čakal s ním. Onedlho som potom Krištúfka stretol na frankfurtskom knižnom veľtrhu a priznal som, že ma táto obetavosť dojala, a iste to nebola žiadna slasť. Jeho odpoveď ma prekvapila: To nestojí za reč, veď ja som tam čakal s Kornelom! Mal som čo robiť, aby som zostal cool.
Pred niekoľkými mesiacmi mi napísal, že Literárne informačné centrum prejavilo záujem o vydanie výberu z korešpondencie Kornela so mnou. Mal som z toho veľký strach, pretože za 46 rokov nášho korešpondovania sme si tých listov vymenili na tisícky. Myslím, Krištúfek nechcel, aby čo i len jedna z Kornelovych myšlienok upadla do zabudnutia a že LIC ukecal, aby mi to ponúkli. Neviem, či z toho teraz niečo bude, je to však dôkaz toho, že sa o svojich priateľov nezištne staral a svoje projekty zakaždým dotiahol do konca.
Je mi veľmi ľúto, že taký mladý tak nešťastne zahynul. Je to ťažká strata pre slovenskú kultúru."
Judita Hansman, herečka
"Život umelca, na tomto našom malom slovenskom piesočku, nie je jednoduchý. Je nesmierne ťažké udržať si tvár, vytrvať na ceste, ktorú sme si ešte kdesi na škole vysnívali a poctivo tvoriť, bez ohľadu na to, koľko nezaplatených šekov sa kopí na stolčeku pri vchodových dverách.
Petra Krištúfka som vnímala ako človeka, umelca, ktorý si svoju tvár zachoval. Alebo sa o to aspoň veľmi poctivo snažil. Snažil sa nepodliehať značne poškodenému verejnému vkusu, vytrvalo tvoril hodnoty, ktoré považoval za dôležité. Snoril, hľadal a odkrýval ich nie len v ostatných, ale predovšetkým sám v sebe. Mal ešte napísať mnoho skvelých kníh, mal natočiť mnoho dobrých filmov, objaviť a ukázať ľuďom kopec zabudnutej literatúry.
Ak skutočne existuje nejaký "vyšší zámer", obávam sa, že aspoň pre mňa, ostane nepochopený. Petrovu smrť považujem za tragický omyl, chybu v matrixe. Veľmi smutný deň. Zbohom, Peter Krištúfek."
