Kniha od Jany Micenkovej je o živote, nakopnutiach, mužoch, ženách, deťoch, gayoch, lesbičkách, rozbitých vzťahoch, sklamaniach, manželstvách a drogách. Ak by ste sa v tomto guláši náhodou stratili, nepomôžu vám ani poznámky.
Autorka nás totiž neúprosne hodila do kruhu, z ktorého sa nám po chvíli kvalitne zatočí hlava. Aj keby sme z neho chceli vyliezť, stiahne nás späť. Odrazu si uvedomíte, že máte len dve možnosti. Buď sa v jednom z príbehov nájdete (čo neodporúčam), alebo si poviete, že váš život nie je predsa až taký zlý ako život ľudí v knihe. To vám vlastne vystavia ďalšie dve možnosti, a to buď klamete seba samých, alebo je váš život naozaj lepší.
Až po čase sa však pristihnete, že vás vlastne celkom teší, že sa má niekto horšie než vy. Pretože rozhodne nechcete dopadnúť ako ktorákoľvek postava Jany Micenkovej. Hovoríte si, že vám sa to určite nikdy nemôže stať. Nechcete byť zúfalcom s práve skončenou vysokou školou, ktorý si nevie nájsť normálnu prácu. Nechcete byť ženou, čo podvádza svojho muža. Nechcete zomrieť rukou dílera. Nechcete byť tou, čo sa vyspí na stretávke zo strednej so spolužiakom, ktorého roky nevidela. Ale čo ak, predsa len, sa nájde čosi, čo vás s niektorou z postáv spája? Vyľaká vás to?
Jana Micenková: Sladký život (Marenčin PT 2018) (zdroj: Archív SME)Odlišné pohľady
Autorka dáva niektorým postavám akoby pomyselnú facku „na prebratie“ sa. Zráža ich z pomyselného piedestálu a obracia ich životy o stoosemdesiat stupňov. Kriticky a bez výčitiek opisuje rôzne uhly pohľadov na jednu záležitosť prostredníctvom dvoch osôb, ako napríklad v poviedke NEKROgames (GAMEthree – Tony a Martina). Vďaka tomu môžeme vidieť, ako odlišne veľakrát vnímame svoje vzťahy, čo si myslíme a čo je realita.
Medzi riadkami tiež môžeme nájsť ukryté niečo, čomu sa všetci vo svojich životoch vyhýbame alebo si nechceme priznať. Napríklad, keď je nám niekto proti srsti, no my mu to nepovieme, pretože by sme ho mohli zraniť. Odpor k nemu v sebe radšej potláčame, no ten po čase narastie do obludných rozmerov a my vybuchneme.
V poviedkach tiež nájdeme tajné túžby, nevyslovené želania, nesplnené priania, nenaplnené životy. Odrážajú dokonca aj zaostalé zmýšľanie spoločnosti. Autorka jej nastavuje zrkadlo a dráždi tých, čo rozmýšľajú inak ako väčšina. Predstavuje tak čitateľom skutočne pestrú škálu životných peripetií, ktoré sa môžu týkať každého z nás. Okrem iného sa tam však mihnú aj svetlé momenty, ktorých sa treba držať.
Jana Micenková sa nesnaží silou-mocou ohúriť. Jednoducho vám šplechne do tváre aj to, čo nechcete vedieť. Jej poviedky sú často prifarbené vulgarizmami, miestami môže čitateľ nadobudnúť pocit, že knihu ani nepísala žena. Autorka tým akoby stiera hranice, ktoré v skutočnosti ani nepotrebuje. Jej príbehom to dodáva dávku autenticity, i keď viaceré momenty sú prifarbené skutočne divokou fantáziou. Jana Micenková je dramatička, čo cítiť aj v poviedkach. Každá z nich postupne graduje a už od začiatku udržiava čitateľa v strehu. Napokon, až na samom konci knihy zistíte, prečo vás tak veľmi bavila a prečo sa práve jej kniha nachádza v desiatke Anasoft litera 2018.
