SME

Mal nehorázne až kacírske myšlienky. Peter Krištúfek si tu musel dávať pozor na humor

Keby sa narodil inde, režisérovi a spisovateľovi by sa darilo viac.

Peter Krištúfek.Peter Krištúfek. (Zdroj: ARCHÍV P.K.)

BRATISLAVA. Chystali sme v SME tému o slovenských detektívkach. Pýtali sme sa, kto by nám o nich vedel strhujúco porozprávať.

Zavolajme Petrovi Krištúfkovi! Chystali sme v SME prílohu o Julovi Vernovi, tipovali sme, kto by v nich mohol mať najlepší prehľad. Zavolajme Petrovi Krištúfkovi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Písali sme aj samovraždách, písali sme o pohnutých dejinách 30. rokov minulého storočia, písali sme o kurióznych knihách. Vždy sa nám pri tom vynorilo to isté meno. Peter. Peter, ten by o tom vedel porozprávať.

Prečítajte si tiež: Osobnosti spomínajú na Petra Krištúfka: Bol jedným z najnadanejších, mal hroznú smolu Čítajte 

Pozerať sa takto na slovenského spisovateľa, z pohľadu novinára, je mimoriadne redukujúce. Pre vystihnutie jeho osobnosti je však napriek tomu dôležité.

SkryťVypnúť reklamu

Bol to úprimný kamarát, pracovitý tvorca a skvelý partner do debaty, pretože sa čulo zaujímal o svet a ľudský život a vedel sa stotožniť s jeho rozmanitými prejavmi.

Alebo ich aspoň vedel pochopiť.

Nestihol to všetko prejaviť, zomrel pri nehode autobusu vo veku 44 rokov. Možno keby Slovensko nebolo také konzervatívne, ako mal vo zvyku poznamenať, jeho projektom a umeleckému názoru by sa darilo viac.

Vo svete psychopatov

Som striktný filmový antiromantik, hovoril. Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na VŠMU, školu, na ktorej "sa pestuje dojem, že psychologická a sociálna dráma je svätým grálom kinematografie".

Po štúdiu chvíľu čakal, potreboval si sám v sebe sformulovať, ako budú jeho filmy vyzerať.

Bolo mu však jasné, že to nebudú sociálne drámy ani preromantizované rustikálne príbehy, ani bezpríbehové zlátaniny o vzťahoch, ktorým sa nedá uveriť.

SkryťVypnúť reklamu

Chcel nadviazať na Dušana Hanáka a vrátiť do hry mestského človeka. Jeho intímny svet a samotu ukázal vo filme Viditeľný svet.

Ivan Trojan v ňom hrá muža zo sídliska, ktorý sústavne z okna sleduje rodinu naproti a invazívnym spôsobom sa k nej pokúša priblížiť. Keď ho v roku 2011 uvádzal festival v Karlových Varoch, české médiá písali, že je to príbeh o psychopatovi.

S tým zapolemizoval. "Moji kamaráti psychológovia hovoria, že slovo psychopat má širokú a voľnú definíciu a že podľa nej sme psychopatmi všetci. Aj oni, aj ja," vravel v rozhovore pre SME. "Keby sme si navzájom nahliadli do našich trinástych komnát, mohli by sme vidieť veľa zvláštností, bizarností a násilia. Preto ich zvyčajne nikomu neukazujeme."

SkryťVypnúť reklamu

Viditeľný svet Peter Krištúfek nakrútil napriek tomu, že sa mu nedarilo v scenáristických súťažiach.

Keď hľadal podporu, komisie mu vyčítali mieru štylizácie, násilia, nevedeli jeho príbeh žánrovo zaradiť a boli z toho zmätení.

"Prečo by sme sa mali báť násilia? Čo je to za hodnotenie scenára?" pýtal sa.

Možno by sa viac hodil do škandinávskej kinematografie, hovoril, že je aj geografickým fanúšikom severských krajín. Oceňoval, že tam dá človek človeku pokoj a nikto zbytočne nevykrikuje. "Okolie vám necháva priestor na vnútornú slobodu. Tu vás až priveľmi zaťahujú do svojich predstáv o sebe aj o vás," vysvetľoval.

Ako cudzinec sa na Slovensku trochu cítil, aj keď prišlo na humor.

Vo Veľkej Británii by sa mu nikto nečudoval, tu si vraj musel dávať pozor, čo povie, aby neprestrelil a niekoho sa nedotkol.

SkryťVypnúť reklamu

Podivíni ho trénovali v empatii

Predpokladal, že zmysel pre čierny humor plynul z jeho citlivosti voči svetu. Potreboval ju prekryť, potreboval svoje citlivé hrany obrusovať "nehoráznymi až kacírskymi myšlienkami". Hovoril: "Čierny humor a drsná irónia, ktorú u mňa nájdete, svedčí o tom, že ich napísal niekto veľmi zraniteľný a takto sa mu bezpečnejšie komunikuje so svetom."

S čiernym humorom písal scenár k filmu Moja prvá a druhá samovražda. Nikdy nechcel spáchať samovraždu a veril, že diváci pochopia, že nechce vážnu tému zľahčovať. Na papieri vytvoril hrdinov, ktorí majú síce samovražedné sklony, no ich väčší problém je, že potrebujú na seba upozorniť.

"Zo svojho okolia poznám takých pomerne veľa, mal som sa kým inšpirovať," hovoril a vôbec sa nečudoval, že podivíni sa okolo neho množili. "Nepopieram, že je to zvláštne, ale mňa to s ostatnými ľuďmi vlastne ani nebaví. Ľudia s čudným správaním ma trénujú v empatii, ľahšie sa mi potom píše."

SkryťVypnúť reklamu

Film Moja prvá a druhá samovražda sa Petrovi Krištúfkovi nepodarilo nakrútiť. Nenakrútil ani scenár Pištoľ, čo mal byť psychologický film o násilí.

Medzitým mu však vychádzali knihy.

Prečítajte si tiež: Dado Nagy o Petrovi Krištúfkovi: Mystifikáciou si ma úplne získal Čítajte 

"Keď človek vstúpi do politiky, je to ako keby sa nechal od hlavy po päty natrieť hovnom. Prvá jeho starosť je, ako to postupne, po maličkých kúsočkoch zo seba dostať. Ale potom... Potom si jedného pekného dňa povie, že veď načo," stojí v jeho knihe Šepkár z roku 2008. Veľmi vtipne v nej vystihol novodobého slovenského politika, človeka, ktorý sa dostal k moci v postkomunistickej krajine v prvých rokoch kapitalizmu.

O štyri roky neskôr napísal jednu z najlepších kníh súčasnej slovenskej literatúry - Dom hluchého. Vytvoril v ňom plastický obraz z posledného storočia slovenských dejín, cez postavu muža, ktorý prežil množstvo zmien, viacero štátnych útvarov aj niekoľko režimov. Vtedy sa tešil, že môže žiť práve tu.

SkryťVypnúť reklamu

"Keby som sa narodil vo Francúzsku, žil by som v krajine, ktorá má bohatšiu históriu. Ale na písanie Domu hluchého by to nebolo správne miesto. Dejiny 20. storočia boli zaujímavejšie v strednej Európe, boli divoké, brutálne, absurdné a zároveň zábavné," hovoril.

Pri písaní vtedy pozbieral množstvo historických dokumentov, až by mohol z nich štátnicovať, nakoniec ich uplatnil v konceptuálnom Atlase zabúdania. Bola to kniha spomienok, začínala sa pri roku 1914 a končila sa pri roku 2014, ku každej číslici priradil jeden text. Telegram, správu, nariadenie, rozsudok, stranu z denníka, báseň alebo rozhovor. Rok 1921 napríklad ilustroval kúsok životopisu jeho starého otca, pretože bol pri zakladaní komunistickej strany - z ktorej ho čoskoro vyhodili.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Vyjde mu provokatívny román

V apríli pred dvoma rokmi ešte stihol vydať knihu Telá, bolestivé udalosti v rodine ho pobádali uvažovať o intímnych vzťahoch a telesnosti. Potom sa už staral o dedičstvo Kornela Földváriho. Zblížili sa, mali spoločnú lásku k mayovkám a detektívkam, nedávno vyšla kniha ich rozhovorov, ktoré nahrávali niekoľko rokov. Volá sa Kornel Földvári: O sebe.

Peter Krištúfek sa snažil, aby z jeho veľkej zbierky kníh vznikla knižnica, nakoniec ju prijme Slovenská národná galéria.

Prečítajte si tiež: Verne potreboval len kokaínové víno a elektrinu, aby vytvoril fenomén (rozhovor) Čítajte 

Popritom nikdy nepovedal nie, keď sme ho z denníka SME poprosili, aby napísal nejakú recenziu, zhodnotil seriál, film, pomenoval úroveň slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. Nikdy sa nebál povedať svoj názor, nikdy nedbal na to, či si niekoho znepriatelí a pripraví sa o prípadnú finančnú podporu.

SkryťVypnúť reklamu

Poslednú správu sme od neho dostali pred dvoma týždňami. Tešil sa, že s producentkou Zuzanou Mistríkovou a hercom Ivanom Trojanom bude nakrúcať film Ema a Smrtihlav - podľa vlastnej rovnomennej novely a spomenul provokatívny román, ktorý vyjde čoskoro. Na otázku, čo nové uňho doma, kde už žila aj ročná dcérka Olívia, odpovedal príznačne, so smajlíkom na konci vety: "Mám sa celkom dobre, len akosi tento rok veľa pracujem."

V autobuse z Banskej Bystrice do Zvolena, ktorý havaroval pri Badíne, sa viezol za pracovnými povinnosťami. V banskobystrickom rozhlase nahrával svoju reláciu o modernej interpretácii klasických textov.

Že aj také robí, ani nestihol spomenúť.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 147
  2. Každý piaty zomrie 8 841
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 774
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 8 252
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 798
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 730
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 508
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 906
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 192
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 449
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 701
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 651
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 768
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 146
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 094
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 709
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu