Každého, kto má otázku, výhradu, kritiku, odbijú ponižovaním. Relevantní ľudia, ktorí z vládnej koalície odišli, sa k ničomu nevyjadrujú.
Režisér MAREK ŠULÍK hovorí o úplnej skaze na Slovensku. Je podpísaný pod Kultúrny reparát, ale vie, že ľudia ani netušia, prečo by ich stav na ministerstve kultúry a politické nominácie v RTVS mali znepokojovať.
Marek Šulík
- Narodil sa v roku 1974 v Žiline, vyštudoval VŠMU v Bratislave v ročníku Dušana Hanáka.
- Je režisérom filmov Ešte si chvíľu s Kornelom pobudnúť, Zvonky šťastia, Slovenské kino, Cigarety a pesničky, Sedem magických rokov, Cesta Magdalény Robinsonovej, Včelárov rok, Nechcené deti.
- Je aj strihačom, scenáristom. Ako strihač spolupracoval na filmoch 66 sezón Zamatoví teroristi, 5. október, Herec: Ivan Mistrík, Slovensko 2:0, Návraty, Zázrak a ďalšie
- Roky zbiera amatérske filmy a začal ich sústreďovať vo veľkom projekte Rodinné archívy, na ktorom pracuje so svojimi študentmi.
- V roku 2010 získal cenu Slnko v sieti za najlepší strih (film Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny).
- Vlani mal v kinách film rómskych osád Ťažká duša.
Umelci v poslednej dobe reagujú na viacero vecí naraz. Vyšetrovanie vraždy, ktoré sa nehýbe, zmeny v RTVS, vymenovanie Ľubice Laššákovej za ministerku kultúry. Ktorý problém treba vnímať a riešiť skôr?
"Zaujímavé je práve to, ako je to spojené. To, čo sa deje v televízii, priamo súvisí s kauzami, o ktorých písal Ján Kuciak.
Namiesto toho, aby sa vyšetrila vražda a ostatné kauzy, ktoré Kuciak odhalil, sa vládna moc snaží udržať kontrolu aspoň nad jedným médiom, na ktoré má dosah. To je šialené.
Pritom nástup tohto trendu bol pomalý, veď reláciu Reportéri zrušili skôr, ako Kuciaka zabili.
Snaha oklieštiť prácu novinárov vo verejnoprávnej televízii je teda už dlhodobá, uľahčila sa zvolením riaditeľa, ktorý je povoľný Slovenskej národnej strane. On nemá problém do jej nezávislosti zasahovať."
Zrušenie Reportérov je jedna z tých konkrétnych, povedzme hmatateľných vecí. Badáte nejaké zmeny už aj vo vysielaní, najmä v spravodajských reláciách?
"Vnímam ich najmä cez výpovede novinárov, ktorí v RTVS pracujú. Ak naozaj dochádza k takému zasahovaniu do práce, ako hovoria, je to absolútne nemiestne a neprijateľné. A áno, je to podobné obdobiu plazivej normalizácie.
Neviem, či si to niekto uvedomuje, ale v RTVS pracuje množstvo ľudí, ktorým ide aj o každodenný chlieb a napríklad vyhodenie z dôvodu kritiky vedenia by pre nich bolo existenčné ohrozenie. O to väčšiu váhu majú slová tých novinárov, ktorí praktiky v RTVS kritizujú."
Akú úlohu v tom má Ľubica Laššáková?
"Verejnoprávnosť spočíva práve v tom, že televízia má byť oddelená od vládnej moci. Takže ministerka kultúry by nemala mať priame možnosti do nej zasahovať, ale má možnosť prejaviť názor alebo predstavu o verejnoprávnosti a slobode novinárov. Mala by vyjadriť svoj postoj, je to dôležité. My máme kontrolný orgán - Radu RTVS, ktorá je však obsadená politickými nomináciami. Takže to je začarovaný kruh."
Zatiaľ ministerka nestihla veľa urobiť. Čo môže pokaziť, ak nebude konať?
"To neviem. Vedenie televízie obsadili ľudia, ktorí teraz testujú, kam môžu v okliešťovaní slobody prejavu zájsť. To isté sa stalo za Mečiara, v tomto zmysle je to rovnaké.
No časy sa zmenili, internet priniesol spektrum informácií, nikto nie je odkázaný na vysielanie Slovenskej televízie ako v roku 1994.
A je smiešne, že si to neuvedomuje ani ministerka kultúry, ani predseda vlády, ani riaditeľ RTVS. Je smiešne, ako uvažuje SNS - pretože to je ich maslo na hlave."
Prečo v tom vidíte najmä SNS?
