SME
Streda, 24. apríl , 2019
O KNIHÁCH

Kadlečík nechcel zívať od prázdnoty

Ivan Kadlečík patril k malej skupine slovenských spisovateľských disidentov, namiesto popularity si užil vylúčenie až osamelosť

Spisovateľ Ivan Kadlečík Spisovateľ Ivan Kadlečík (Zdroj: FOTO SME - Ján Krošlák)

Ivan Kadlečík (tvorbou aj vlastným osudom) prekračuje obmedzené hranice literatúry. Tí, ktorí mu chcú porozumieť, budú nevyhnutne potrebovať ochotu chápať život a bolesť z odmietnutia.

Viacfarebné súborné dielo

Súborné dielo znie vážne. Pripomína pamätník - ponurý, oficiálny a málo navštevovaný. Postavený (vlastne vydaný) z povinnosti, lebo tak kážu dobré spôsoby.

Dnes už nikto nezistí, či by sa Ivan Kadlečík z vydania súborného diela tešil. Jeho údelom nebolo vyhovovať rozšíreným spoločenským zvyklostiam. Patrí k malej skupine slovenských spisovateľských disidentov. Namiesto popularity si „užil“ vylúčenie a osamelosť. A chvíle slávy zažíval hádam len vtedy, keď v kostole v Pukanci ako organista obdaroval ľudí skvostne prevedeným tónom.

Kadlečíkovo súborné dielo si napriek týmto paradoxom zaslúži čitateľskú pozornosť. Je totiž veľmi rozmanité. Ponúka bohatý materiál na premýšľanie o údele spisovateľa vo svete. Svedomím národa sú v kritických fázach, potom sú rýchlo odsúdení na bezvýznamnosť a výsmech. Kadlečík ponúkol na životné krivdy (a bolo ich naozaj požehnane) vlastné a veľmi zrelé odpovede. Okrem nepoddajnosti a vzdoru dospel k mravnosti, ktorá sa neobáva lacných kompromisov, lebo sú s ňou absolútne nezlučiteľné a z logiky veci sa nemôžu „prihodiť“.

Vykúpenie tvorivosťou

Tento spisovateľský outsider mal v spôsobe reakcie na utrpenie jasno. „Každé ráno sa budíme do prázdneho priestoru, v ktorom treba znášať svoju dušu a všetko tučné a hrubé, čo do nej naráža. Či by sme to vydržali, ak by naša myseľ nenadobudla tvorivosti? Bez tvorby a aktivity sme chudobní a smutní. Dusení osamelosťou hľadáme seba, aby sme sa realizovali v prázdnom ovzduší a vykúpili si život.“

Vykúpenie tvorivosťou má v Kadlečíkovom prípade pestré podoby. Denníkové záznamy sa striedajú s kúskami esejí. Fejtónové postrehy sú doplnené úvahami a listami. Každú chvíľu prekvapuje až hriešne ľahkovážnou hravosťou. Hrá sa s metaforami, slovami a dvojzmyslami.

Zo všetkého je zrejmý autorov humanizmus živený potravou svetovej tvorby, filozofiou i duchovnosťou, ktorá sa nebojí útlaku. Rozumie súvislosti medzi pravdivosťou a jej dôsledkami. Chápe, že kto chce byť úprimný k sebe i k životu, musí zavrhnúť myšlienku na moc, zbohatnutie, vplyv a uznanie.

Kadlečíkova osamelosť nebola, našťastie, absolútna. Síce ho vyhodili z časopisu Matice slovenskej a spisovateľských spolkov. Poznal zákazy publikovania a ocitol sa na okraji vo všetkých zmysloch. Napriek tomu zostal súčasťou väčších prúdov a celkov. Chápal svoje generačné postavenie. Píše o vzťahoch k predkom a minulosti. Považuje sa za „pútnika, čo sa cestou k niečomu pozorne obzerá dozadu, vpred i po okolí ako jeho predkovia učitelia a kňazi, čo nikdy dlho nesedeli na jednom teplom mieste“.

Neodvrhol svet s jeho krivdami, stále je ním fascinovaný. Lebo „svoj domov si nesieme v uzlíku jazyka a pamäti, aby sme nepoblúdili“.

V znamení júlov

V čerstvom druhom zväzku Kadlečíkovho súborného diela (plánované sú štyri) sa odrážajú „júlové udalosti“ z jeho života. V júli 1971 bol vyhodený z miesta šéfredaktora Matičného čítania, lebo vraj poslúžil pravicovo-oportunistickým silám.

Takisto v júli, ale už v roku 1977 sa Kadlečík s rodinou vrátil do Pukanca. Tam vychodil prvý ročník ľudovej školy, lebo v Pukanci kedysi žili jeho starí rodičia. Tu sa stal kníhkupcom, organistom a hostiteľom disidentských priateľov. Okrem toho aj päťdesiatročným knižným debutantom. V exilovom vydavateľstve v Kolíne nad Rýnom mu v tom čase vyšli Rapsódie a miniatúry. V tejto zbierke miniatúr je Kadlečík prirodzene ľudský. Všíma si obyčajnosti (lesy, hrozno, zem, včely i drevo), z ktorých vie stvoriť dôležitosti. Sympaticky žije s prostredím, ktoré ho obklopuje, ale súčasne túto základnú rovinu prekonáva až mystickými túžbami. Túžby miestami pomenúva: potrebujeme nepopukané, tesné a nepriepustné mravné normy, inak tu začne nahlas zívať prázdnota. „Mravný zákon, aký potrebujeme, musí byť kantovsky nezávislý od akéhokoľvek účelu.“

Vo Vlastnom hororskope sa nebojí sebairónie. Je vtipný, do viet vpúšťa viac fantázie a slobody. Slovenčina zrazu prekračuje svoje obmedzenia a v autorovom podaní ukazuje, že môže byť jazykom literatúry.

Čítať Kadlečíka je výzva. Kto sa nechce v jeho textoch stratiť, musí zvedavo pátrať po významoch slov, novotvarov, obrazov a prepojení na iné osobnosti a udalosti. Jeho „svetom“ bol český samizdatový okruh. Je intelektuálsky – nie preto, aby sa predvádzal, ale s čistou túžbou po poznaní.

Bez prázdneho pátosu

Kadlečíkovo písanie striktne súvisí s tým, čo prežíval. Tu nejde o pána románopisca, ktorý si sadne k svojej knihe a niekoľko mesiacov na nej súvislo pracuje, aby sa potom predal čitateľom.

Takýto nudný postup je dobrý pre obyčajné časy, Kadlečík je napriek zdanlivej nehybnosti účastníkom veľkých pohybov. „Minulosť trvá ustavične a nepretržito v roztrasenom pohybe, z minúty na sekundu sa mení, a iba zajtrajšok ukáže, aj to nie veľmi presne, čo bolo včera.“

Kadlečíkov vynútený exil bol rizikom. Mohol sa v ňom pohodlne zabývať, až príliš si na exil zvyknúť, čudácky sa odizolovať od zvyšku sveta. Tieto pasce zvládol. Svoj exil zvnútornil a oprel sa o pevné body. Vlastné miesto v toku času potvrdzuje schopnosťou literárno-kriticky sa vyrovnávať so staršou slovenskou literatúrou.

Bez postavy, akou bol Ivan Kadlečík, by bola slovenská literatúra chudobnejšia o prototyp búriaceho sa proroka a mystika uprostred všeobecnej prázdnoty. Svojím životom (i písaním) vyrovnal rozšírenú pliagu alibizmu a zbabelosti. Exkomunikovaný a zavrhnutý sa stal dôležitejším ako hocikto iný.

V textoch ukazuje, že odolal ešte jednej pasci. Po spoločenských zmenách sa mohol pasovať za víťaza. Alebo vykrikovať o zásluhách. Naprávať pokazený národ. Vyhlásiť sa za slovenského guru.

Nič z toho sa nestalo. Kadlečíkove hodnoty sú univerzálne a všeľudské. Nepotrebuje svoje vety okoreňovať nacionalistickým pátosom. Za službu slovenskej literatúre nepotrebuje diplom ani pamätníky. Stačia čitatelia, ktorí s ním budú aspoň chvíľu prebývať v jednom spoločenstve.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Od mája sa mení definícia kilogramu
  2. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  3. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  4. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  5. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  6. Top desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  7. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  9. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  1. Športový deň Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  2. Festival IXPO otvorí brány už tento piatok. Čo všetko prináša?
  3. Pivovar Šariš rozdá regiónu 16-tisíc eur
  4. Recenze autokamery Mio MiVue J60 WIFI - youtuber Bazim hodnotí!
  5. Od mája sa mení definícia kilogramu
  6. Spready a poplatky pri obchodovaní
  7. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  8. Gemerský expres priblíži nádherný kraj
  9. Takto sa môžete najlepšie chrániť pred výtlkmi
  10. Dokonalá záhrada? Nezabudnite na prísun vody
  1. Top desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 24 193
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 224
  3. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 8 486
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 5 413
  5. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto 5 245
  6. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 4 584
  7. Od mája sa mení definícia kilogramu 4 521
  8. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 224
  9. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 2 684
  10. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 517

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák.

Súd sa postavil Kmotríkovcom. Zverejnil, prečo tak urobil

Vyšetrovanie, kto naozaj profituje z podnikania firmy, pokračuje.

Ivan Kmotrík
Komentár Petra Schutza

Presne toto sa zvykne nazývať mafianizácia štátu

Na Kočnerovi je príznačné práve presvedčenie, že spravodlivých niet.

Marian Kočner prichádza na súd s televíziou Markíza v stredu 28. februára 2018, dva dni potom, čo sa Slovensko dozvedelo o vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Ján Kuciak.

Neprehliadnite tiež

Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák.

V živote som sa ani raz nepomodlil. Prijal som vlastnú smrť, vraví režisér filmu Modlitba

Človek nie je naprogramovaný na večné šťastie, vraví Cédric Kahn.

Francúzsky režisér Cédric Kahn.

Vo veku 83 rokov zomrel český herec a dabér Jaroslav Kepka

Vo filme sa objavil v rozprávke Nesmrtelná teta či v komédii Konec básníků v Čechách.

Ilustračná fotografia.

Vo veku 76 rokov zomrela nemecká herečka Hannelore Elsnerová

Elsnerová stvárnila viac než 200 televíznych a filmových úloh.

Na snímke z 21. apríla 2000 pózuje známa nemecká filmová a televízna herečka Hannelore Elsnerová s plagátom jedného z jej filmov vo Frankfurte nad Mohanom.
Fotografia z filmu Pura Vida