SME
Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Ako sa stal z Friedmana Faludi a z Istvána Stefánie

Kniha bola vyhlásená editormi The New York Times Book Review za jednu z najlepších kníh roku 2016

Susan Faludi: V tmavej komore (preklad Lucia Halová, Inaque 2018)Susan Faludi: V tmavej komore (preklad Lucia Halová, Inaque 2018) (Zdroj: Archív SME)

Veľakrát sa stane, že pri písaní fikcie, povedzme filmového scenára, sú niektoré nápady zamietnuté ako otrasné klišé, niečo úplne nepravdepodobné, na míle vzdialené od možnej reality. Ktorý čitateľ či divák by tomu uveril?
A potom sa vám stane to, čo sa udialo známej novinárke a feministke, nositeľke Pulitzerovej ceny Susan Faludi. Príde elektronická pošta od otca Stevena, s ktorým sa nestýkala desaťročia. Tohto násilného človeka sa vaša rodina dokázala zbaviť až súdnym zákazom priblíženia sa. Spomínate si, že vám tento čudný rodič tĺkol hlavu o parkety, matkinho priateľa pichol do brucha nožíkom. Našťastie od pádu socializmu už viac nežije v USA, ale opäť vo svojom rodnom Maďarsku, pod menom István Faludi. Lenže vy zrazu dostanete mail a pozeráte na fotografie obstarožnej dámy v sukni, s kabelkou a parochňou. S údesom sa dočítate, že váš rodič sa vraj zbavil svoje násilníckej maskulínnej identity a odteraz sa volá Stefánie. V sedemdesiatich šiestich rokoch svojho pohnutého života sa dal preoperovať v Thajsku na ženu. Ak ste dcéra, čo nevyhnutne niekomu ste, a predstavíte si svojho otca v bielych sandáloch na opätku s nalakovanými nechtami na nohách a s mohutnými silikónovými prsníkmi, je veľmi pravdepodobné, že vás takáto správa dostane do kolien.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otec je vždy otec (?)
V časoch, keď na stránkach médií zúria zákopové boje rodovej vojny, v časoch, keď dvíhajú hlavy starí démoni fašizmu a antisemitizmu, ktorí nútene odpočívali od konca druhej svetovej vojny, je výprava dcéry za pochopením motívov svojho rodiča dielom veľmi aktuálnym a veľmi ľudským.
Faludi ako skúsená a kvalitná žurnalistka tlmí vlastné pocity do tej miery, ako je to možné. Samozrejme, jej detstvo s otcom a matkou na americkom predmestí je nevyhnutnou súčasťou osobného príbehu jej otca. Napriek občasným návalom spomienok a rozpakov však u Susan prevláda profesionálny postoj a hlavne, absentuje averzia, napokon, otec je vždy otec.
Od roku 2004, keď sa zrodila stará a koketná žienka Stefánie, až do otcovej smrti v roku 2014, sa dcéra vyzbrojená zápisníkmi a diktafónom pravidelne vydávala na návštevy rodiča a trpezlivo otvárala ustricu, ktorou jej otec, dôkladne tajaci svoju minulosť, bol. Steven Faludi nebol príliš príjemný muž. Prežil si však svoje peklo, tak ako státisíce iných maďarských židov. Steven, teda Stefánie sa narodil ako István Friedman, jediné dieťa solventného budapeštianskeho páru. Matka krásavica, otec podnikateľ, chlapec obklopený slúžkami a vychovávateľkami, detstvo trávené v období, keď zlatá doba maďarského židovstva začala dostávať nebezpečnú a trpkú príchuť.

SkryťVypnúť reklamu

Fascinácia maďarstvom
Susan Faludi bola fascinovaná otcovou vášňou pre všetko maďarské, od štipľavej polievky halászlé, cez vtáka turula, až po svätého Štefana. Poburovalo ju, ako otec ignoroval narastajúci nacionalizmus a k nemu pridružený antisemitizmus, označujúc to za „len také sprostosti“. Nechápala, ako niekto, kto len zázrakom prežil holokaust, ktorého predkovia pochádzajúci z Košíc, rozvetvená päťdesiatčlenná rodina, boli až na troch ľudí kompletne vyvraždení, ako môže tento muž svoju maďarskosť milovať viac ako čokoľvek iné.
Susan Faludi okrem osobných peripetií otca a okolností jeho úplnej premeny na ženu prináša aj nezaujatý, s potrebným nadhľadom spísaný smutný príbeh neopätovanej lásky maďarských židov k väčšinovému národu. Rozkvet, nádeje židovskej komunity na pokojný život, ktorý nastal po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, sa skončil trianonským mierom. Autorka ponúka zhustený historický kurz, z ktorého je úplne jasné, že historické a osobné sa rozpliesť nedajú. Stále je to jeden vrkoč.
Tiež sa snaží podať a pochopiť mentalitu Maďarov, národa, ktorý má podľa autorky v genetickom kóde votkaný pocit krivdy, navždy upevnený po trianonskej zmluve. Tá po prvej svetovej vojne odtrhla krajine veľké územia obývané inými etnikami. Táto „amputácia“ je pre mnohých obyvateľov krajiny dodnes živou a krvácajúcou ranou, zrejme bez nádeje na zacelenie.
Mladistvý István Friedman sa stal počas nástupu fašizmu k moci svedkom vyvlastnenia majetku rodiny, pozorovateľom zverstiev szálasiovskej vraždiacej luzy, pochytania a odtransportovania temer pol milióna maďarských židov do táborov smrti. Len jeho schopnosť meniť identitu, niečo, čo vlastnil už odmalička, odvaha nenosiť žltú hviezdu, ale drzo si natiahnuť na rukáv nyilasovskú identifikačnú pásku pomohla, aby zachránil seba aj nemilovaných rodičov, ktorí ho po celé detstvo citovo zanedbávali.Potreba stať sa ženou
Po vojne jeho dobrodružná cesta pokračovala cez Dánsko a Brazíliu až do USA, kde sa stal uznávaným fotografom a retušérom, pracujúcim pre najväčšie časopisy pre ženy, napríklad Vogue. Odtiaľ sa vrátil domov, do Maďarska, medzi ľudí, ktorí mu odmietli vrátiť zhabaný majetok a jeho príchodu sa sotva potešili. Zavretý vo vile, ktorú si kúpil na Budíne, postupne dospel k potrebe stať sa ženou. Prečo vlastne? Možno myslel, že príslovečná maďarská zdvorilosť voči ženám sa na neho tiež prenesie, že v sukni získa o niečo viac sympatií. Susan zaznamenáva zmeny otcovej osobnosti, to ako v ňom bojuje nová žienka domáca Stefánie s jeho starou panovačnou mužskou povahou. Prehĺbený záujem o transgender ju privedie k ďalším mužom a ich príbehom premeny.
Susan Faludi sa mnohé udalosti z rodinnej minulosti dozvedela až na úplnom sklonku otcovho života. Liezli z neho neochotne, ako z chlpatej deky. Tento fotograf do tmavej komory svojej pamäti nechcel pustiť ani vlastné dieťa. Vďaka dcérinej trpezlivosti sa napokon predsa len podarilo vytvoriť fascinujúci príbeh, ktorého centrálnou otázkou je, či je naša osobná identita niečo, čo si môžeme slobodne zvoliť, alebo niečo, čo je nám dané, určené a pred čím nie je možný únik. Odpoveď bude závisieť od toho, či sa človek považuje za hračku vyšších síl či osudu alebo za pána svojho života. Skúsenosť však hovorí, že pokusy o únik z našej predestinácie sú veľmi ťažké a jej konce nezriedka tragické.
Kniha bola vyhlásená editormi The New York Times Book Review za jednu z najlepších kníh roku 2016, bola finalistkou Pultzerovej ceny 2017 v kategórii biografia a autobiografia a vyhrala Kirkus Prize 2016. Do slovenčiny ju veľmi príjemne plynúcim spôsobom preložila Lucia Halová.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  7. Dodajte vašej pokožke šťavu
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 008
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 645
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 915
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 914
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 768
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 173
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 060
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Šéf Sberbank German Gref na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom.

Morálny obrat Germana Grefa má pozadie v jeho fondoch v daňových rajoch.


13 h
Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin na pohrebe jedného z bojovníkov jeho skupiny.

Na Ukrajinu naverbovali vyše 40-tisíc trestancov.


11 h
Peter Schutz

Na cirkusoch a chaosoch po páde vlády už nesú s Matovičom rovnakú zodpovednosť.


11 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


7 h

Neprehliadnite tiež

Hana Lasicová

Spisovateľka a spoluautorka nového filmu Slúžka.


17 h
Z výstavy Miro Žbirka: Roky a dni.

V Bratislave sa začína výstava Miro Žbirka: Roky a dni.


2. feb
Expertka na upratovanie Marie Kondo.

Marketing jej novej knihy nie je ohrozený.


2. feb
Herec Juraj Ďurdiak.

Princ je vždy len začiatok, hovorí pre programový magazín TV SVET.


2. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  8. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 376
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 752
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 948
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 655
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 279
  6. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 129
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 069
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 500
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu