O KNIHÁCH

Ako sa stal z Friedmana Faludi a z Istvána Stefánie

Kniha bola vyhlásená editormi The New York Times Book Review za jednu z najlepších kníh roku 2016

Susan Faludi: V tmavej komore (preklad Lucia Halová, Inaque 2018)(Zdroj: Archív SME)

Veľakrát sa stane, že pri písaní fikcie, povedzme filmového scenára, sú niektoré nápady zamietnuté ako otrasné klišé, niečo úplne nepravdepodobné, na míle vzdialené od možnej reality. Ktorý čitateľ či divák by tomu uveril?
A potom sa vám stane to, čo sa udialo známej novinárke a feministke, nositeľke Pulitzerovej ceny Susan Faludi. Príde elektronická pošta od otca Stevena, s ktorým sa nestýkala desaťročia. Tohto násilného človeka sa vaša rodina dokázala zbaviť až súdnym zákazom priblíženia sa. Spomínate si, že vám tento čudný rodič tĺkol hlavu o parkety, matkinho priateľa pichol do brucha nožíkom. Našťastie od pádu socializmu už viac nežije v USA, ale opäť vo svojom rodnom Maďarsku, pod menom István Faludi. Lenže vy zrazu dostanete mail a pozeráte na fotografie obstarožnej dámy v sukni, s kabelkou a parochňou. S údesom sa dočítate, že váš rodič sa vraj zbavil svoje násilníckej maskulínnej identity a odteraz sa volá Stefánie. V sedemdesiatich šiestich rokoch svojho pohnutého života sa dal preoperovať v Thajsku na ženu. Ak ste dcéra, čo nevyhnutne niekomu ste, a predstavíte si svojho otca v bielych sandáloch na opätku s nalakovanými nechtami na nohách a s mohutnými silikónovými prsníkmi, je veľmi pravdepodobné, že vás takáto správa dostane do kolien.

Článok pokračuje pod video reklamou

Otec je vždy otec (?)
V časoch, keď na stránkach médií zúria zákopové boje rodovej vojny, v časoch, keď dvíhajú hlavy starí démoni fašizmu a antisemitizmu, ktorí nútene odpočívali od konca druhej svetovej vojny, je výprava dcéry za pochopením motívov svojho rodiča dielom veľmi aktuálnym a veľmi ľudským.
Faludi ako skúsená a kvalitná žurnalistka tlmí vlastné pocity do tej miery, ako je to možné. Samozrejme, jej detstvo s otcom a matkou na americkom predmestí je nevyhnutnou súčasťou osobného príbehu jej otca. Napriek občasným návalom spomienok a rozpakov však u Susan prevláda profesionálny postoj a hlavne, absentuje averzia, napokon, otec je vždy otec.
Od roku 2004, keď sa zrodila stará a koketná žienka Stefánie, až do otcovej smrti v roku 2014, sa dcéra vyzbrojená zápisníkmi a diktafónom pravidelne vydávala na návštevy rodiča a trpezlivo otvárala ustricu, ktorou jej otec, dôkladne tajaci svoju minulosť, bol. Steven Faludi nebol príliš príjemný muž. Prežil si však svoje peklo, tak ako státisíce iných maďarských židov. Steven, teda Stefánie sa narodil ako István Friedman, jediné dieťa solventného budapeštianskeho páru. Matka krásavica, otec podnikateľ, chlapec obklopený slúžkami a vychovávateľkami, detstvo trávené v období, keď zlatá doba maďarského židovstva začala dostávať nebezpečnú a trpkú príchuť.

Fascinácia maďarstvom
Susan Faludi bola fascinovaná otcovou vášňou pre všetko maďarské, od štipľavej polievky halászlé, cez vtáka turula, až po svätého Štefana. Poburovalo ju, ako otec ignoroval narastajúci nacionalizmus a k nemu pridružený antisemitizmus, označujúc to za „len také sprostosti“. Nechápala, ako niekto, kto len zázrakom prežil holokaust, ktorého predkovia pochádzajúci z Košíc, rozvetvená päťdesiatčlenná rodina, boli až na troch ľudí kompletne vyvraždení, ako môže tento muž svoju maďarskosť milovať viac ako čokoľvek iné.
Susan Faludi okrem osobných peripetií otca a okolností jeho úplnej premeny na ženu prináša aj nezaujatý, s potrebným nadhľadom spísaný smutný príbeh neopätovanej lásky maďarských židov k väčšinovému národu. Rozkvet, nádeje židovskej komunity na pokojný život, ktorý nastal po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, sa skončil trianonským mierom. Autorka ponúka zhustený historický kurz, z ktorého je úplne jasné, že historické a osobné sa rozpliesť nedajú. Stále je to jeden vrkoč.
Tiež sa snaží podať a pochopiť mentalitu Maďarov, národa, ktorý má podľa autorky v genetickom kóde votkaný pocit krivdy, navždy upevnený po trianonskej zmluve. Tá po prvej svetovej vojne odtrhla krajine veľké územia obývané inými etnikami. Táto „amputácia“ je pre mnohých obyvateľov krajiny dodnes živou a krvácajúcou ranou, zrejme bez nádeje na zacelenie.
Mladistvý István Friedman sa stal počas nástupu fašizmu k moci svedkom vyvlastnenia majetku rodiny, pozorovateľom zverstiev szálasiovskej vraždiacej luzy, pochytania a odtransportovania temer pol milióna maďarských židov do táborov smrti. Len jeho schopnosť meniť identitu, niečo, čo vlastnil už odmalička, odvaha nenosiť žltú hviezdu, ale drzo si natiahnuť na rukáv nyilasovskú identifikačnú pásku pomohla, aby zachránil seba aj nemilovaných rodičov, ktorí ho po celé detstvo citovo zanedbávali.Potreba stať sa ženou
Po vojne jeho dobrodružná cesta pokračovala cez Dánsko a Brazíliu až do USA, kde sa stal uznávaným fotografom a retušérom, pracujúcim pre najväčšie časopisy pre ženy, napríklad Vogue. Odtiaľ sa vrátil domov, do Maďarska, medzi ľudí, ktorí mu odmietli vrátiť zhabaný majetok a jeho príchodu sa sotva potešili. Zavretý vo vile, ktorú si kúpil na Budíne, postupne dospel k potrebe stať sa ženou. Prečo vlastne? Možno myslel, že príslovečná maďarská zdvorilosť voči ženám sa na neho tiež prenesie, že v sukni získa o niečo viac sympatií. Susan zaznamenáva zmeny otcovej osobnosti, to ako v ňom bojuje nová žienka domáca Stefánie s jeho starou panovačnou mužskou povahou. Prehĺbený záujem o transgender ju privedie k ďalším mužom a ich príbehom premeny.
Susan Faludi sa mnohé udalosti z rodinnej minulosti dozvedela až na úplnom sklonku otcovho života. Liezli z neho neochotne, ako z chlpatej deky. Tento fotograf do tmavej komory svojej pamäti nechcel pustiť ani vlastné dieťa. Vďaka dcérinej trpezlivosti sa napokon predsa len podarilo vytvoriť fascinujúci príbeh, ktorého centrálnou otázkou je, či je naša osobná identita niečo, čo si môžeme slobodne zvoliť, alebo niečo, čo je nám dané, určené a pred čím nie je možný únik. Odpoveď bude závisieť od toho, či sa človek považuje za hračku vyšších síl či osudu alebo za pána svojho života. Skúsenosť však hovorí, že pokusy o únik z našej predestinácie sú veľmi ťažké a jej konce nezriedka tragické.
Kniha bola vyhlásená editormi The New York Times Book Review za jednu z najlepších kníh roku 2016, bola finalistkou Pultzerovej ceny 2017 v kategórii biografia a autobiografia a vyhrala Kirkus Prize 2016. Do slovenčiny ju veľmi príjemne plynúcim spôsobom preložila Lucia Halová.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  8. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 889
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 218
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 188
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 6 606
  5. Najužitočnejšia appka 6 139
  6. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 523
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 897
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 317
  9. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 885
  10. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 3 395

Téma: O knihách


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súd uznal Rybaniča vinným, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Nepobúrila vás Serenina karikatúra? Asi ste normálni

Politická korektnosť je ohrozením slobody.

Neprehliadnite tiež

Lipa: Pri džezákoch som nezaváhal. Chcem ukázať ešte veľa dobrej hudby

Prečítajte si tipy speváka z tohto ročníka festivalu.

Herečka Šencová: Pre tehotenstvo som musela spomaliť, už nie som ako víchor

Jedna z hlavných postáv seriálu Som mama v rozhovore pre SME.

Nevedeli, koho vychovali. Raketový nástup Timothée Chalameta nie je náhoda

Hviezda romance Daj mi svoje meno dostala rolu po boku Steva Carella.

Začína sa prehliadka najlepších festivalových filmov

Organizátori Be2Can vybrali 12 filmov.