SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
O KNIHÁCH

Ako sa stal z Friedmana Faludi a z Istvána Stefánie

Kniha bola vyhlásená editormi The New York Times Book Review za jednu z najlepších kníh roku 2016

Susan Faludi: V tmavej komore (preklad Lucia Halová, Inaque 2018)Susan Faludi: V tmavej komore (preklad Lucia Halová, Inaque 2018) (Zdroj: Archív SME)

Veľakrát sa stane, že pri písaní fikcie, povedzme filmového scenára, sú niektoré nápady zamietnuté ako otrasné klišé, niečo úplne nepravdepodobné, na míle vzdialené od možnej reality. Ktorý čitateľ či divák by tomu uveril?
A potom sa vám stane to, čo sa udialo známej novinárke a feministke, nositeľke Pulitzerovej ceny Susan Faludi. Príde elektronická pošta od otca Stevena, s ktorým sa nestýkala desaťročia. Tohto násilného človeka sa vaša rodina dokázala zbaviť až súdnym zákazom priblíženia sa. Spomínate si, že vám tento čudný rodič tĺkol hlavu o parkety, matkinho priateľa pichol do brucha nožíkom. Našťastie od pádu socializmu už viac nežije v USA, ale opäť vo svojom rodnom Maďarsku, pod menom István Faludi. Lenže vy zrazu dostanete mail a pozeráte na fotografie obstarožnej dámy v sukni, s kabelkou a parochňou. S údesom sa dočítate, že váš rodič sa vraj zbavil svoje násilníckej maskulínnej identity a odteraz sa volá Stefánie. V sedemdesiatich šiestich rokoch svojho pohnutého života sa dal preoperovať v Thajsku na ženu. Ak ste dcéra, čo nevyhnutne niekomu ste, a predstavíte si svojho otca v bielych sandáloch na opätku s nalakovanými nechtami na nohách a s mohutnými silikónovými prsníkmi, je veľmi pravdepodobné, že vás takáto správa dostane do kolien.

Skryť Vypnúť reklamu

Otec je vždy otec (?)
V časoch, keď na stránkach médií zúria zákopové boje rodovej vojny, v časoch, keď dvíhajú hlavy starí démoni fašizmu a antisemitizmu, ktorí nútene odpočívali od konca druhej svetovej vojny, je výprava dcéry za pochopením motívov svojho rodiča dielom veľmi aktuálnym a veľmi ľudským.
Faludi ako skúsená a kvalitná žurnalistka tlmí vlastné pocity do tej miery, ako je to možné. Samozrejme, jej detstvo s otcom a matkou na americkom predmestí je nevyhnutnou súčasťou osobného príbehu jej otca. Napriek občasným návalom spomienok a rozpakov však u Susan prevláda profesionálny postoj a hlavne, absentuje averzia, napokon, otec je vždy otec.
Od roku 2004, keď sa zrodila stará a koketná žienka Stefánie, až do otcovej smrti v roku 2014, sa dcéra vyzbrojená zápisníkmi a diktafónom pravidelne vydávala na návštevy rodiča a trpezlivo otvárala ustricu, ktorou jej otec, dôkladne tajaci svoju minulosť, bol. Steven Faludi nebol príliš príjemný muž. Prežil si však svoje peklo, tak ako státisíce iných maďarských židov. Steven, teda Stefánie sa narodil ako István Friedman, jediné dieťa solventného budapeštianskeho páru. Matka krásavica, otec podnikateľ, chlapec obklopený slúžkami a vychovávateľkami, detstvo trávené v období, keď zlatá doba maďarského židovstva začala dostávať nebezpečnú a trpkú príchuť.

Skryť Vypnúť reklamu

Fascinácia maďarstvom
Susan Faludi bola fascinovaná otcovou vášňou pre všetko maďarské, od štipľavej polievky halászlé, cez vtáka turula, až po svätého Štefana. Poburovalo ju, ako otec ignoroval narastajúci nacionalizmus a k nemu pridružený antisemitizmus, označujúc to za „len také sprostosti“. Nechápala, ako niekto, kto len zázrakom prežil holokaust, ktorého predkovia pochádzajúci z Košíc, rozvetvená päťdesiatčlenná rodina, boli až na troch ľudí kompletne vyvraždení, ako môže tento muž svoju maďarskosť milovať viac ako čokoľvek iné.
Susan Faludi okrem osobných peripetií otca a okolností jeho úplnej premeny na ženu prináša aj nezaujatý, s potrebným nadhľadom spísaný smutný príbeh neopätovanej lásky maďarských židov k väčšinovému národu. Rozkvet, nádeje židovskej komunity na pokojný život, ktorý nastal po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, sa skončil trianonským mierom. Autorka ponúka zhustený historický kurz, z ktorého je úplne jasné, že historické a osobné sa rozpliesť nedajú. Stále je to jeden vrkoč.
Tiež sa snaží podať a pochopiť mentalitu Maďarov, národa, ktorý má podľa autorky v genetickom kóde votkaný pocit krivdy, navždy upevnený po trianonskej zmluve. Tá po prvej svetovej vojne odtrhla krajine veľké územia obývané inými etnikami. Táto „amputácia“ je pre mnohých obyvateľov krajiny dodnes živou a krvácajúcou ranou, zrejme bez nádeje na zacelenie.
Mladistvý István Friedman sa stal počas nástupu fašizmu k moci svedkom vyvlastnenia majetku rodiny, pozorovateľom zverstiev szálasiovskej vraždiacej luzy, pochytania a odtransportovania temer pol milióna maďarských židov do táborov smrti. Len jeho schopnosť meniť identitu, niečo, čo vlastnil už odmalička, odvaha nenosiť žltú hviezdu, ale drzo si natiahnuť na rukáv nyilasovskú identifikačnú pásku pomohla, aby zachránil seba aj nemilovaných rodičov, ktorí ho po celé detstvo citovo zanedbávali.Potreba stať sa ženou
Po vojne jeho dobrodružná cesta pokračovala cez Dánsko a Brazíliu až do USA, kde sa stal uznávaným fotografom a retušérom, pracujúcim pre najväčšie časopisy pre ženy, napríklad Vogue. Odtiaľ sa vrátil domov, do Maďarska, medzi ľudí, ktorí mu odmietli vrátiť zhabaný majetok a jeho príchodu sa sotva potešili. Zavretý vo vile, ktorú si kúpil na Budíne, postupne dospel k potrebe stať sa ženou. Prečo vlastne? Možno myslel, že príslovečná maďarská zdvorilosť voči ženám sa na neho tiež prenesie, že v sukni získa o niečo viac sympatií. Susan zaznamenáva zmeny otcovej osobnosti, to ako v ňom bojuje nová žienka domáca Stefánie s jeho starou panovačnou mužskou povahou. Prehĺbený záujem o transgender ju privedie k ďalším mužom a ich príbehom premeny.
Susan Faludi sa mnohé udalosti z rodinnej minulosti dozvedela až na úplnom sklonku otcovho života. Liezli z neho neochotne, ako z chlpatej deky. Tento fotograf do tmavej komory svojej pamäti nechcel pustiť ani vlastné dieťa. Vďaka dcérinej trpezlivosti sa napokon predsa len podarilo vytvoriť fascinujúci príbeh, ktorého centrálnou otázkou je, či je naša osobná identita niečo, čo si môžeme slobodne zvoliť, alebo niečo, čo je nám dané, určené a pred čím nie je možný únik. Odpoveď bude závisieť od toho, či sa človek považuje za hračku vyšších síl či osudu alebo za pána svojho života. Skúsenosť však hovorí, že pokusy o únik z našej predestinácie sú veľmi ťažké a jej konce nezriedka tragické.
Kniha bola vyhlásená editormi The New York Times Book Review za jednu z najlepších kníh roku 2016, bola finalistkou Pultzerovej ceny 2017 v kategórii biografia a autobiografia a vyhrala Kirkus Prize 2016. Do slovenčiny ju veľmi príjemne plynúcim spôsobom preložila Lucia Halová.

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 488
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 682
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 20 966
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 981
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 103
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 618
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 741
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 710
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 584
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 093
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: O knihách

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie nielen môže bolieť, ale možno sa pri čakaní naň nakaziť. Ilustračná fotografia.
Dobré ráno

Dobré ráno: Monika Jankovská sa chce dohodnúť s políciou

Štátna tajomníčka zrejme chce spolupracovať.

Podcast Dobré Ráno.
Minister obrany Jaroslav Naď.
Autorská strana Samuela Marca

Keď príde šialenec a všetko zmení (píše Samo Marec)

Čo všetko je možné, keď ľudia uveria, že možné je všetko.

Marcelo Bielsa.

Neprehliadnite tiež

Vo veku 86 rokov zomrela beatnická poetka Diane di Prima

Diane di Prima napísala štyri desiatky kníh a jej diela boli preložené do dvadsiatich jazykov.

Ilustračné foto.
Americký novinár a spisovateľ Michael Finkel.
Členky Zohry - prvého ženského orchestra v Afganistane.