Zabudnuté bestsellery
Keď táto legendárna kniha v roku 1970 konečne vyšla, slovenskí čitatelia sa dočkali nielen množstva sexu a zopár vulgarizmov, ale aj neskutočného surrealistického humoru.
V cykle o zabudnutých bestselleroch sme už písali o dvoch knihách, ktoré koncom šesťdesiatych rokov prelomili spoločenské tabu na Slovensku a pobláznili tisícky čitateľov: Kámasútra spôsobila ošiaľ tým, že Slovákom ponúkla 64 sexuálnych polôh. Náučná osvetová kniha Sex a vydatá žena od britského autora Eustacea Chessera zas vysvetľovala ženám, čo je to predohra a orgazmus, čo bolo dovtedy nevídané a neslýchané. Vďaka tomu ľudia brali kníhkupectvá útokom a čítali ich aj ľudia, ktorí naposledy slabikovali možno šlabikár.
K týmto dvom knihám treba pridať ešte tretiu, možno najlegendárnejšiu a najškandalóznejšiu a triáda slovenských sexuálnych bestsellerov tak bude uzavretá. Tou knihou je Obratník Raka od amerického autora Henryho Millera (1891 – 1980). Generácia dnešných päťdesiatnikov dobre vie, o čom je reč. Stovky či možno tisíce mladých ľudí vtedy (aj neskôr) túto knihu čítali potajme s baterkou pod paplónom a snažili sa porozumieť, o čom vlastne je. Vedeli, že je v nej plno neprístupných a „zakázaných“ slov, že je v nej plno sexu a podobných vecí, treba však povedať, že len málokto ju dočítal až do konca.
Preškolení miništranti
Hoci komunisti počas svojej diktatúry nenávideli cirkev a potláčali jej pôsobenie, ako len mohli, jedno s ňou mali spoločné: hlboko zakorenené puritánstvo, strach zo žien a odsúvanie sexu ako niečoho, o čom sa nahlas nerozpráva. V tomto si mohli dedinskí farári a komunistickí funkcionári podať ruky. Koniec koncov, tí najväčší komunisti boli len preškolení miništranti, preto sa netreba čudovať, že po príchode k moci zakázali všetko čo i len v náznakoch spojené so sexom a erotikou. Označili to ako „pornografiu“ a zúrivo škrtali pasáže, v ktorých sa napríklad vášnivo bozkávalo alebo sa spomenuli ženské prsia.
Dvadsať rokov od komunistického prevratu v roku 1948 v celom Československu neexistovala kniha, v ktorej by sa otvorene hovorilo o sexe. Generácia, ktorá sa narodila po druhej svetovej vojne, v podstate ani netušila, že čosi také existuje a slovo „sex“ bolo len abstraktným výrazom pre čosi neprístupné. Keď sa s nástupom liberalizácie v roku 1968 uvoľnila či úplne zrušila cenzúra, vydavatelia s radosťou ponúkli čitateľom prvé sexuálne literárne ochutnávky. Vedeli, že na tom určite neprerobia, pretože dvadsaťročná abstinencia spôsobila, že ľudia vďačne kúpia čokoľvek, čo nieslo opatrnú nálepku sex či erotika.
Prečo ho nezakázali
Aj dnes je vydanie prekladovej knihy dlhodobá práca. Niekto musí vybrať text, niekto ho musí preložiť, niekto zredigovať a niekto dať do výroby. Pri všetkej snahe to v šesťdesiatych rokoch trvalo dva roky, kým sa kniha dostala na pulty, takže keď v roku 1970 Obratník Raka konečne vyšiel, bolo po liberalizácii, opäť fungovala cenzúra a pri moci boli komunistickí konzervatívci. Lenže tí nemohli z edičných plánov vydavateľstiev vyhodiť všetko, čo tam podľa nich nepatrilo, pretože by takmer nič nevyšlo a vznikla by aj hospodárska škoda, ktorú by musel ktosi zaplatiť. Zmluvy boli totiž podpísané, honoráre povyplácané, mnohé knihy vysádzané, iné čakali na distribúciu.
Obratník Raka cez normalizačné cenzúrne sito prešiel, pretože vydavatelia očakávali veľký zisk. Okrem toho, v tejto knihe nebolo žiadne politikum, nebola to žiadna oslava kapitalizmu, takže funkcionári mohli nad ňou mávnuť rukou. Nech si pracujúci prečítajú o tom, ako sa súložilo v medzivojnovom Paríži s prostitútkami, také čosi im u nás v socialistickom Československu nehrozilo. Neviem si ináč vysvetliť dôvod, prečo práve táto kniha vyšla a iné, menej provokatívne a bez „zakázaných“ slov dali komunisti zošrotovať.
Hanopis a ohováranie
„Bývam vo Ville Borghese. Nikde niet ani smietky, každá stolička stojí na svojom mieste. Všetci sme tu osamelí, všetci sme mŕtvi. Včera večer Boris zistil, že má filcky. Musel som ho vyholiť pod pazuchami, lenže ani potom svrbenie neprestalo. Ako môže niekto dostať filcky v takom krásnom prostredí?“ Týmito vetami sa začína Obratník Raka a neskúsený mladý slovenský čitateľ (akým som bol napríklad ja) okamžite narazil na dva problémy: čo je to Villa Borghese a čo sú to filcky? Nedalo sa ináč, len pokračovať v čítaní a zmätok v hlave rástol. O čom vlastne táto kniha je?
Nuž áno. O čom je Obratník Raka? Dnes sa už na to môžeme pozerať len s úsmevom, vydavateľstvo Tatran však čitateľov v podstate podviedlo. Za nálepkou „škandalózna kniha“ a „erotika a sex“ sa totiž skrýval text, ktorý nemal príbeh a bol plný surrealistických obrazov. Je chvályhodné, že vôbec v slovenčine vyšiel, pretože patrí k základným knihám 20. storočia. Úbohí čitatelia však márne čakali „bežný“ román, v ktorom o čosi pôjde a bude sa v ňom aj súložiť, možno priamo pod Eiffelovkou. Namiesto toho čítali zmes autobiografie, filozofických reflexií, surrealistických voľných asociácií a sociálnej kritiky. Už na strane 8 autor varuje: „Toto nie je kniha v bežnom zmysle slova... Je to hanopis, ohováranie, urážka na cti, pľuvanec do tváre osudu, kopanec do zadku Boha, Človeka, Osudu, Času, Lásky, Krásy... ráčte si vybrať.“
Samozrejme, v knihe je aj plno sexu, veď o ten šlo vari najviac. Príbeh tam však nebol. Keď to veľmi pritiahnem za vlasy, Obratník Raka sú zápisky zo života kaviarenského povaľača, ktorý sa priživoval na každom, kto mu zaplatil za jedlo a pitie, a všetkým rozprával o tom, že práve píše geniálnu knihu. Zväčša však písal o svojich kamarátoch a nakydal na nich, koľko len mohol, alebo o prostitútkach, s ktorými si trocha užil v nejakom bordeli.
To slovo
Keby to však bolo len takto, Obratník Raka nikdy nevstúpi do dejín literatúry a Henry Miller skončí zabudnutý a chudobný ako tisícky iných autorov, ktorí začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia prišli do Paríža hľadať svätý grál úspechu. Miller napísal vskutku živelný text plný silných obrazov, provokujúcich myšlienok a neskutočného humoru. Vulgarizmy a sex možno sprvu pôsobia šokujúco, ale nie sú samoúčelné. Celá táto záplava slov je vlastne oslavou života prežívaného zo dňa na deň. Do slovenčiny tento text vynikajúco a tvorivo preložil Jozef Kot a preslávil Obratník Raka tým, že v ňom na jednom mieste použil vulgárne pomenovanie mužského pohlavného orgánu. Bolo to prvýkrát v dejinách slovenskej literatúry a konkrétne ho nájdete na strane 53.
V dnešných časoch, keď používanie vulgarizmov v literatúre už dávno nie je tabu, to nie je nič zvláštne. Ja si však pamätám, ako raz ktosi v sedemdesiatych rokoch priniesol Obratník Raka do školy (strednej) a ukazoval tú stranu, s konkrétnou vetou a slovíčkom, všetkým záujemcom, pričom niektoré spolužiačky takmer omdleli. Nuž, také to boli časy. Mládež bola rovnaká ako dnes, pila, fajčila a súložila, len literatúra bola trocha iná.
Čitatelia aj v Česku
Obratník Raka vyšiel v roku 1970 v náklade úžasných 55-tisíc kusov a pomerne rýchlo sa rozpredal. Jeho úspech čiastočne podporil aj fakt, že v roku 1969 vychádzal na pokračovanie v dvojmesačníku Revue svetovej literatúry, takže čitatelia naň už vlastne čakali. Tiež bolo dôležité, že v češtine Obratník Raka vtedy nevyšiel, takže kniha sa dobre predávala aj v Česku. Tamojším čitateľom museli niektoré slovenské vulgarizmy znieť naozaj ľubozvučne a exkluzívne. Treba však povedať, že Obratník Raka v češtine vyšiel už v roku 1938 (prel. Quido Palička) a bol to vôbec prvý preklad tejto knihy do iného jazyka. Náklad sa vypredal ešte skôr, ako ho stihla zhabať cenzúra a kniha vraj zásadne ovplyvnila mnohých budúcich českých autorov, napríklad Bohumila Hrabala.
Publikácia Obratník raka (Henry Miller) (zdroj: Archív SME)Henry Miller: Obratník Raka
Vydal Tatran 1970
Preklad: Jozef Kot, doslov Dušan Slobodník
Náklad: 55 000 kusov, cena 26 Kčs
Ukážka z knihy
Kedykoľvek som pozrel na inú ženu, vždy som si pomyslel na Germaine, na ten ohnivý krík, ktorý mala medzi nohami a na ktorý sa nedalo zabudnúť. Spôsobovalo mi rozkoš, keď som sedel na terase malého tabacu a díval sa na ňu, ako vykonáva svoju živnosť, sledoval, ako sa aj v prípade iných uchyľuje k tým istým grimasám a trikom ako voči mne. Germaine bola lovkyňa. Nečakala, kým za ňou niekto príde – vyšla do ulice a uchmatla si vás. Hádam nebolo veľmi príjemné, ak ste zacítili jej opitý dych, ktorý sa skladal zo slabej kávy, koňaku, apéritifs, pernodov a podobných svinstiev, lenže skrz-naskrz ju prenikal oheň, žiaril jej medzi nohami, tam, kde ženy majú žiariť, a tak ste sa napokon ocitli tam, odkiaľ ste vyšli, znova ste zacítili pod nohami zem. (s. 48)
