SME
Pondelok, 30. január, 2023 | Meniny má Ema

Vtedy v socialistickom Československu

Kniha Magor a jeho doba (Torst 2017) znesie aj neskoršiu reflexiu

Publikácia Magor a jeho doba (Marek Švehla)Publikácia Magor a jeho doba (Marek Švehla) (Zdroj: Archív SME)

Kniha Magor a jeho doba (Torst 2017) znesie aj neskoršiu reflexiu. Český novinár a reportér Marek Švehla napísal nebývalú kroniku o legende českého kultúrneho života druhej polovice 20. storočia – charizmatickom Ivanovi Martinovi Jirousovi zvanom Magor. Napísal ju so zmyslom pre detail i veľkú plochu, ponúka fakty aj príbehy, je osobný, ale nenakúka voyersky do trinástych komnát, píše s pokorou pozorovateľa aj obdivovateľa, ktorý si však drží odstup. Z pohľadu sociologickej metodológie (lebo aj tak sa dá kniha nazerať) ide o sprostredkovanú oral history, malé dejiny na pozadí čias.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo si odnesieme z rodičovského domu, to sa nestratí

Úvodom obligátna chronológia - Ivan Jirous sa narodil v Humpolci v roku 1944 do rodiny, kde nechýbal klavír a rozsiahla knižnica ako konštitučné znaky istej vzdelanostnej úrovne, kde mali v názore na komunistov úplne jasno. Nielen ideologicky, aj na základe životných skúseností: komunistický puč (tzv. víťazný február) zmaril nádeje pani Jirousovej na rozbehnutie krajčírskeho salónu. Komunisti jej zobrali tovar, zakázali prácu i zamestnancov, ale pôžičku jej nechali a roky ju musela splácať z mizerného socialistického platu. Navyše, jej sestra bola odsúdená v jednom z vedľajších procesov s Miladou Horákovu a Ivan si z detstva odniesol vpečaťujúcu spomienku na návštevy tety vo väzení.

Po maturite Magor študoval dejiny umenia na Karlovej univerzite a nasával Prahu so všetkým, čo v raných šesťdesiatych ponúkala. K Pražskej jari mal Jirous postoj, ktorý sa medzi vtedajšou kultúrnou elitou nenosil - nechcel mať nič spoločné s reformou komunistickej strany. Podľa neho - kým jej monopol, ako prapôvod zla, nie je odstránený, nie je o čo stáť.

SkryťVypnúť reklamu

Normalizácia ante portas

V tieni nadchádzajúcej normalizácie začína Jirous intenzívnu a osudovú spoluprácu s kapelou Plastic People of the Universe. Odmieta brať na vedomie zužovanie priestoru pre nezávislú kultúru a horúčkovito prichádza s ďalšími a ďalšími umeleckými i organizačnými nápadmi. Do toho prichádzajú prvé signály iných poriadkov – avšak Jirous tvrdohlavo odmieta akceptovať nové pravidlá hry – ako zdatný manažér a kreatívny improvizátor bojuje s normalizačnými byrokratmi kultúry. Boli to nerovné preteky – slučka normalizácie sa zaťahovala a režim dával najavo, že nehodlá trpieť kultúru, z ktorej cítil vzdor.

Jirous sa postupne stáva dušou nielen jednej kapely, ale aj neoficiálnym lídrom, spiritus movens celej undergroundovej kultúry. Jeho Správa o třetím českém hudebním obrození (1975) je spolu s Havlovými textami Otvorený list Husákovi a Moc bezmocných a esejou Václava Černého O povaze naši kultúry zásadnou výpoveďou o povahe éry, manifestom „druhej kultúry“. Čo je underground? Magor odpovedá: „...není vázan na určitý umělecký směr nebo styl, je to duchovní pozice intelektuálů a umělců, kteří se vědome kriticky vymezují vůči světu, ve kterém žijí. Je to vyhlášení boje establishmentu, zavedenému zřízení“ (s. 287).

SkryťVypnúť reklamu

Monster proces

V polovici sedemdesiatych rokov začala ŠtB ľudí okolo undergroundu vyšetrovať s podozrením na nepriateľskú činnosť proti ČSSR. Bol to zlomový bod husákovského režimu na ceste k veľkým politickým procesom proti disentu. Súd so štyrmi obžalovanými sa konal na jeseň 1976. Marek Švehla podrobne rekonštruuje tento „modelový“ proces, v ktorom režim napriek dôkaznej núdzi všetkým obvineným „naparil“ mnohomesačné nepodmienečné tresty za výtržníctvo. Magorovi 1,5 roka v 2. nápravnovýchovnej skupine. Priestor slobody zanikol; režim si represiou vykolíkoval „svoje“ územie.

Proces mal zásadný nezamýšľaný efekt - kriminalizácia plastikov spojila dovtedy nekomunikujúce prostredia – intelektuálsky disent (reprezentovaný najmä Václavom Havlom) a undergroundovú subkultúru. Havel neskôr spomína, že vtedy si uvedomil nutnosť širšej opozičnej platformy. Jej zhmotnením sa stala Charta 77.

SkryťVypnúť reklamu

„Výtržníci a podvodníci“ alebo pohľad druhej strany

Magor sedel v base a milióny ľudí si žili svoj normalizovaný život. Proces s plastikmi sprevádzala nechutná diskreditačná kampaň oficiálnych médií. Underground si vyslúžil nálepku „výtržníci a podvodníci“. Švehla opisuje, ako Obnovenie poriadku (Milan Šimečka) fungovalo v každodennom živote. Napríklad redaktor obľúbeného mládežníckeho týždenníka Mladý svět, ktorý sa autorsky podieľal na kampani, na otázku „Prečo?“ po rokoch hovorí: „Měl jsem malé děti a rozdělaný barák. Jak jsem měl říct ne?“ (s. 356)

Nasledovali ďalšie výsluchy, represie. Aj v druhej polovici osemdesiatych rokov, keď sa zdalo, že režim už melie z posledného, výsluchy na ŠtB, zatýkanie a odsúdenia stále fungovali. Reakciou na výzvu TAK DOST bolo opakované zatknutie Jirousa, a tak ho november 1989 zastihol v base. Samozrejme, trvalo len niekoľko dní, kým sa stal súčasťou veľkej eufórie. Slobodné roky si užil cestovaním, vystúpeniami, autorskými čítačkami. Jeho elektrizujúca charizma fungovala naďalej, bol živou legendou, ale stále viac bolo vidno aj inú tvár: podráždenosť, nespoľahlivosť a nezriedka ho sprevádzal majster alkohol. Zomrel v roku 2011. V rôznych „nápravnovýchovných zariadeniach“ socialistického Československa strávil viac ako osem rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Magorove časy bola aj našimi časmi

Čítajúc Švehlov dokument o Magorovi a jeho spolupútnikoch nedá sa vyhnúť premýšľaniu o vlastnej generácii a Magorových časoch v slovenskej časti republiky. Každá generácia rada o sebe povie „stratená“. Je to také prehodenie zodpovednosti na „okolnosti“, dejiny, režimy. Aj my, narodení plus/mínus v polovici päťdesiatych rokov, sme sa cítili stratene. Naši o dekádu starší kamaráti sa stihli nadýchnuť slobody „zlatých šesťdesiatych“. Iste, o to mocnejšia bola facka, ktorú dostali v 68. My sme mali vtedy primálo rokov, aby sme si odniesli osobnú, nesprostredkovanú skúsenosťou so slobodou. Keď sme trochu dorástli, pochopili sme, že všetko, čo stojí za to, bolo k dispozícii v minulosti. Na mladých ľudí, ktorí spravidla žijú v rytme súčasnosti a vidia sa v budúcnosti, sme žili veľmi atypicky. Zháňali sme staré „revíčka“ (Revue svetovej literatúry), kde ešte stihli vyjsť napr. preklady beatnikov; viseli na programoch filmových klubov; požičiavali si a prepisovali zakázané knižky. Nakoniec sme sa v ešte použiteľnom veku dočkali slobody. V nečakane roztvorenej ponuke životných dráh sme sa mohli rozhodnúť, kde chceme žiť a čo chceme robiť.

SkryťVypnúť reklamu

Tá druhá téma je zložitejšia. Československo bolo síce jednou republikou, ale z mnohých hľadísk, o. i. rozsahu a intenzity disentu, to boli dva svety. Asynchrónna modernizácia spôsobila, že na Slovensku neboli päťdesiate a šesťdesiate roky vnímané ako civilizačný úpadok, ale obdobie materiálneho rozkvetu. Slabšie represie po roku 1968 vyvolali aj slabšiu rebéliu. Pre občiansky disent sa sformoval iný modus prežitia ako v Česku, „mäkší“ model odporu sa viac sústredil do „sivej zóny“. I keď, samozrejme, neplatí to všeobecne. Mnohí pocítili, že aj slovenská ŠtB vedela riadne znepríjemniť život i dostať do basy. Aj slovenský občiansky disent mal svojich hrdinov i obete. Je však na škodu, že spory priamych aktérov, kto bol väčší disident alebo neskôr väčší revolucionár, likvidujú étos aj toho, čo by sme mohli a mali držať v pamäti národa. Navyše, bez objektívneho historického spracovania „Magorových čias“ na Slovensku sme všetci ukrátení o to, aby sme viac mohli byť súčasťou československého disentu a dnešní mladí nečítali Švehlovu knihu ako správu z Marsu. Aj preto venujem tento text pamiatke kamarátov, generačných spolupútnikov, ktorých srdce bilo undergroundovo: Tomáš Petřivý, spisovateľ, signatár Charty 77 (1955 - 1986); Igor Kalný, výtvarník (1957 - 1987); Vladimír Ráchel Archleb, básnik (1953 - 2007); Oleg Pastier, básnik a vydavateľ samizdatových časopisov Kontakt, Fragment K, neskôr Fragment (1952 - 2018).

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  2. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  3. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  8. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 10 879
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 246
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 968
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 937
  5. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 709
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 572
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 042
  8. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur 855
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v parlamente.

V kauzách vplyvných ľudí vidí špeciálna prokuratúra odlišný prístup.


9 h
Ilustračné foto.

Predaj beží v „prázdninovom“ režime, cenové korekcie sa dotknú špecifických projektov.


26. jan
Peter Tkačenko

Existovať smie len Dzurindova strana so všetkým, čo k tomu patrí.


14 h
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


5 h

Neprehliadnite tiež

Lea Garofalo bola jednou z prvých žien, ktoré sa odhodlali prehovoriť o dianí vo vnútri mafie.

Kniha investigatívneho novinára ukazuje dôležité svedectvá.


27. jan
Brad Pitt ako slávny herec Jack Conrad vo filme Babylon.

Prečo Babylon s tromi oscarovými nomináciami nie je komerčným trhákom?


26. jan
Scenárista Tomáš Dušička.

Scenárista Invalida hovorí o obľúbených filmoch, scenároch aj o novom filme.


26. jan
Murray Bartlett v seriáli Vitajte v Chippendales.

Seriál o legendárnej šou odhalí nielen mužské telá.


26. jan

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  2. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  3. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  5. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  6. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  8. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 29 723
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 521
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 215
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 052
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 009
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 805
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 726
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 629
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu