CANNES. Na zemi žije niekoľko miliárd ľudí, to znamená, že na jedného človeka pripadajú tridsiati duchovia. Pretože netreba zabudnúť na ďalšiu stovku miliard ľudí, ktorí tu už žili pred nami, počítal v duchu Stanley Kubrick koncom šesťdesiatych rokov.
Aj keby sme žili všetci naraz, vo vesmíre je toľko miesta, že by to vystačilo na to, aby mal každý z nás svoje vlastné nebo aj peklo.
Americký režisér bol vtedy ponorený do existenciálnych úvah a rozmýšľal nad možnosťou mimozemského života. Keby bol, akú by mal formu? Vedeli by sme ho zachytiť? A prečo sme ešte nikoho nestretli, keď už lietame do vesmíru?
Výsledkom bol film 2001: Vesmírna odysea, ktorá sa vo svete prvýkrát premietala v apríli 1968 a vyvolala reakciu, aká býva pre veľké a prelomové diela typická. Polovica publika odišla omráčená a uveličená, druhá ho nepochopila a vypískala. "Mnohí vtedy Stanleyho vysmiali. Vraveli, že Dvetisícjednotka je nudná a hlúpa," povedal pre SME producent filmu Jan Harlan s konštatovaním: "Film, to je nevypočítateľný biznis."
Je, po päťdesiatich rokoch je jasné, že Kubrick povýšil žáner sci-fi na umelecké dielo. Na festivale v Cannes práve slávnostne premietli zreštaurovanú verziu, na ktorú dohliadal režisér Christopher Nolan. V publiku okrem neho a Jana Harlana sedela aj Kubrickova dcéra Catherine aj Keir Dullea v hlavnej úlohe. A publikum na nich kričalo: Ďakujeme!

Strih, ktorý vyrazil dych
Stanley Kubrick začal svoj film nevídanou sekvenciou zo života ľudoopov. Na vyprahnutej zemi pračlovek bojoval o kus mäsa so zvieratami, bál sa noci a nevedel ešte, aká deštrukčná môže byť jeho sila. Až raz doňho vstúpil hnev a začal trieskať kosťou po všetkom, čo okolo seba našiel.
A potom tú kosť vyhodil do výšky - kde sa premenila na vesmírnu loď v nekonečnom hviezdnom priestore.