Listy zo sveta
Keď som pred časom pri príprave jedného listu z Nemecka oslovil kníhkupcov, čo by odporúčali slovenským čitateľom, doniesla mi po krátkom zamyslení predavačka výtlačok Tajného života stromov s tým, že za dvadsať rokov praxe nezažila, aby sa publikácia o prírode bez jediného obrázku predávala ako najvychytenejší bestseller. Dva roky za sebou sa nikomu nepodarilo jej triumf prelomiť.
Autorská kariéra Petra Wohllebena sa však nezačala len pred troma rokmi. Vyštudovaný a takmer dva metre vysoký lesník (ročník 1964) debutoval knižkou Lesy bez strážcov už v roku 2007. V poslednej knihe, ktorá vyšla po slovensky pod krásnym názvom Tajomné pradivo prírody, opisuje, ako k tomu došlo. Pri sprevádzaní lesom dostával od ľudí otázky, kde by si mohli prečítať viac z jeho opisov. Neskôr sa dokonca ponúkla jedna z jeho obdivovateliek, že bude na diktafón nahrávať jeho rozprávania. A tak vďaka trvalému tlaku okolia nakoniec vznikol súbor kníh o prírode, aké od čias Konrada Lorenza nemali v nemeckom jazykovom prostredí porovnateľného nasledovníka.
Stromy majú svoj internet a chodia na WC
Wohlleben je majster dokonalej skratky a vie si pomôcť veľmi názornými a ľahko pochopiteľnými príkladmi. K jeho najobľúbenejším patrí výrok, že stromy tiež chodia na WC. Ale iba raz do roka. My to poznáme ako jesenné opadávanie lístia. Toto je spojené aj s vylučovaním všetkého toxického, čoho sa potrebujú, podobne ako živočíchy, zbaviť. Prirovnanie k toaletám je expresívne, ale žijeme v ére, keď bulvárne titulky priťahujú najviac pozornosti a neprekvapivo to funguje aj v tomto. Takmer každý moderátor alebo recenzent tento príklad nezabudne spomenúť.
Veľmi zložitú koreňovú komunikáciu stromov prirovnáva k internetu a svetovú pavučinu (world wide web) premenúva na lesnú sieť – wood wide web. Stromy medzi sebou komunikujú a v prípade ohrozenia sa každé tri roky „rozhodnú“ nekvitnúť, takže ich škodce nemajú potravu a zahynú od hladu. Ak to nefunguje, zapoja napríklad do boja proti diviakom dážďovky. Všežraví štvornožci nedokážu odolať nadmernému výskytu červíkov. Tie im však do čriev dopravia parazity, ktoré ich zahubia, a ostane tak menej zvierat, ktoré požieraním semien bránia lesu v raste.
Tajný život stromov (Peter Wohlleben) (zdroj: Archív SME)Rovnako tak upozorňuje na to, že čo sa nám môže zdať ako milý tvor, môže byť zabijak a naopak. Veveričky patria k veľmi obľúbeným obyvateľom lesa, ale kým väčšina z nás ich vníma, ako hopkajú a kŕmia sa žaluďmi či orechmi, v skutočnosti sú to chladnokrvní ničitelia hniezd vtákov, ktorým požierajú mladé. Keď v Yosemitskom národnom parku takmer vyhubili vlkyv, spôsobilo to katastrofálne následky na tvare krajiny. Jelene, ktoré by sa za normálnych okolností priblížili k vode len na chvíľu, aby uhasili smäd, mali bez predátorov dostatok času zlikvidovať aj stromčeky pri brehoch. Tie však potrebovali bobry na stavbu svojich príbytkov. A rieka začala tiecť úplne inak. Po opätovnom nasadení zopár svoriek vlkov sa situácia začala po rokoch vracať do normálnych koľají.
V lese nebuďte ticho
Peter Wohlleben neponúka len zaujímavé aspekty života zvierat a rastlín, ale vyznačuje sa mnohými atypickými pohľadmi na vzťah človeka a prírody. Je zástancom myšlienky, že ak chceme urobiť niečo naozaj ekologicky užitočné, strčme si ruky do vreciek a nepleťme sa do toho, čomu nerozumieme.
Vieme veľa o mozgových bunkách a ich vzájomných prepojeniach, napriek tomu nevieme povedať, prečo a ako miliardy synapsií vytvárajú osobnosť každého z nás. To isté platí aj o stromoch, kde dokážeme zaradiť každý druh, ale už nie to, ako spolu komunikujú cez korene alebo prečo si odovzdávajú odkazy o napadnutí vôňou. V prípade zložitosti životného prostredia na tom nie sme o nič lepšie. Preto by sme nemali doň zasahovať, či dokonca ho kontrolovať, pretože nevieme, čo tým spôsobíme. Skutočná ochrana prírody nespočíva podľa neho v tom, že zachránime slony a nosorožce, ale že prírodu ochránime pred zásahmi človeka.
Podobne provokatívna je rada, ako sa správať v lese. Deti by nemali byť ticho, lebo ich hluk dáva zvieratám signál, že na ne nestriehne žiadny nepriateľ, a teda sú ľahšie pozorovateľné. Hoci má k stromom veľmi blízko, na rozdiel od zvierat s nimi nekomunikuje, lebo ako s úsmevom dodáva, tie žijú počas svojho dlhého veku iným tempom a odpoveď by mohla trvať roky.
Publikácia Sprievodca lesom (Peter WOhlleben) (zdroj: Archív SME)Odvrátená stránka popularity
Kým čitatelia sú príbehmi o stromoch, ako cítiacich a istým spôsobom aj mysliacich tvoroch, nadšení, od tzv. odbornej verejnosti prichádzajú mnohé odmietavé reakcie a po vyjdení jeho kníh v Kanade vyústili dokonca do online petície s mottom: „Fakty namiesto rozprávok - veda namiesto Wohllebena.“ V súčasnosti ju podpísalo vyše 4500 ľudí, ktorí nesúhlasia s predstavou, že by stromy mohli mať dušu alebo city podobné živočíchom.
Kritika podľa nich nevedeckých tvrdení a kvetnatého štýlu presiahla rámec, aby sa dali prejsť mlčaním. Wohlleben na to reaguje v knihe Tajomné pradivo prírody nasledovne: „Namiesto toho, aby sa kritici z lesníckych kruhov zaoberali mojimi tézami, väčšina z nich sa zamerala na môj jazyk. Vraj je priveľmi emocionálny, opisy údajne poľudšťujú stromy a zvieratá, čo z vedeckého hľadiska nie je korektné. Je však jazyk bez emócií vôbec ľudský? Pre mňa je dôležitejšie priblížiť fakty z emocionálnej stránky a zaviesť čitateľov všetkými zmyslami do ríše prírody. Len tak som schopný sprostredkovať radosť z nám blízkych stvorení a z ich tajomstiev.“
Lesná akadémia a každodenný kontakt s fanúšikmi
Peter Wohlleben je mimoriadne príjemný človek, ktorého stretnúť naživo je zážitok (autor týchto riadkov mal to šťastie vidieť ho vo Frankfurte). Momentálne je výrazne zaneprázdnený aktivitami okolo svojej Lesnej akadémie, ktorú s manželkou a ďalšími siedmimi spolupracovníkmi vrátane dcéry založili pri mestečku Wersthofen v spolkovej krajine Porýnie-Falcko, a tak je priam nemožné zohnať ho na rozhovor. Je čoraz aktívnejší na sociálnych sieťach, kde pravidelne publikuje okrem iného niekoľkominútové videá o prírode spojené s praktickými radami. Ak chcete vedieť o jeho názoroch viac, siahnite po jednej z piatich kníh, ktoré na slovenský knižný trh prinieslo vydavateľstvo Tatran.
Peter Wohlleben (zdroj: Archív SME)Rámček
Pozdrav slovenským čitateľom
Je úžasné, že Vydavateľstvo Tatran preložilo na slovenský knižný trh toľko kníh. Slovensko je lesmi bohatá krajina s nádhernou prírodou, tak ako to mám rád. Želám všetkým svojim čitateľkám a čitateľom veľa zábavy pri čítaní mojich rozprávaní a okrem toho ešte viac radosti so stromami a zvieratami.
Peter Wohlleben
