CANNES. Nestihli sme spočítať, koľkokrát za tlačovú konferenciu povedal americký režisér Spike Lee slovo motherfucker. My ho radšej budeme nahradzovať slovom človek alebo ho prosto vynecháme.
Za svoj slovník sa ospravedlňoval, situácia vo svete ho vraj donútila nadávať. Do úvodných titulkov svojho nového filmu BlacKkKlansman napísal, že je postavený na hovadsky skutočných udalostiach zo začiatku 70. rokov, ukončil ho však s autentickými zábermi z minulého roka, keď sa v meste Charlottesville protestovalo proti rasizmu a neonacisti pritom zabili mladú ženu Heather Heyerovú.
Boli tam aj dobrí ľudia
Pred novinármi mal plamenný prejav takmer ako Martin Luther King. Začal tým, že spomenul amerického prezidenta, ktorého odmietol menovať. "V Bielom dome máme človeka, ktorý vystupuje nielen pred Američanmi, ale pred celým svetom. A tento človek mal šancu povedať, že potrebujeme lásku, nie nenávisť. On však neodsúdil ani Ku-Klux-Klan, ani extrému pravicu, ani fašistov."
To, ako Donald Trump vtedy upokojoval situáciu tým, že na oboch stranách konfliktu boli "dobrí ľudia", bol vraj definujúci moment Spojených štátov amerických. "Hovoríme o sebe, že sme kolískou demokracie, ale to je hlúposť," hovoril Spike Lee. "Spojené štáty sú postavené na genocíde pôvodných obyvateľov a na otroctve. To je ich výrobná značka. To je, ako hovorí môj brat z Brooklynu Jay-Z, fakt."

Jeho film BlacKkKlansman je rovnako výbušný ako jeho prejav. Ešte dôležitejšie je však povedať, že je to aj výborný film. Zhmotňuje všetko to, čo obdivujeme na americkej kinematografii. Skvelé remeslo, výborný príbeh.
Černoch a infiltroval sa do Ku-Klux-Klanu
Spike Lee vychádza z pamätí Rona Stallwortha, ktorý sa stal v Colorade prvým černochom v policajnom tíme. Typický mladík. Pred nástupom do roboty si starostlivo uhladil vlasy, upravil džínsovú bundu a sľúbil, že viac už nepríde neskoro. Na oddelení dokumentácie sa mu nepáčilo, okamžite požiadal šéfa, aby ho pustil do terénu. Všetci tušili problémy a aj prišli.