Tom Hanks je herecký velikán. Oscar, Zlatý glóbus, Emmy, čokoľvek čitateľovi napadne, stojí niekde u Hanksovcov na polici, a to v niekoľkých exemplároch z každého druhu. Okrem plochy na ocenenia sú však u Hanksovcov aj police, na ktorých stojí okolo dvesto starých písacích strojov. Herec ich s veľkým nadšením zbiera, a nielen to, on o nich aj píše. Tom Hanks, muž, ktorý na plátne dosiahol všetko, sa pustil do práce s papierom. Vydal štyristostranovú knihu poviedok. Vošlo sa mu tam sedemnásť príbehov a v každom z nich je ukrytý nejaký písací stroj. Niekde je spomenutý sotva jednou vetou či skromným odsekom, niekde hrá centrálnu úlohu. Táto viac či menej hlučná retro mašinka je často jediným spojovacím elementom príbehov, ktoré sú žánrovo pestré aspoň tak ako Hanksove herecké úlohy.
Tom Hanks: Uncommon Type (Knopf, október 2017) (zdroj: Archív SME)Týpek
Knihu autor nazval Uncomon Type, teda neobvyklé písanie na stroji či typ písma, alebo štýl, možno však neobvyklý človek, hovorovo týpek. Táto nejednoznačnosť sa hodí k rôznorodosti hrdinov. Niekoľko príbehov spája multikultúrna štvorka priateľov, zložená z lenivého belocha, meditatívneho Ázijca, nového amerického občana zo subsaharskej Afriky a ambicióznej a hyperaktívnej grafičky. S nimi čitateľ zažije pokus o ľúbostnú romancu, prelet okolo Mesiaca na podomácky zlepenej kozmickej rakete či zázračnú sériu bowlinových čistých hier. Tieto príbehy predstavujú tú komickejšiu časť knihy.
Vojnový veterán žijúci vzorným spôsobom života s manželkou a deťmi v päťdesiatych rokoch, sa každé Vianoce rozpráva so svojím bojovým druhom, ktorý mu počas vojny v Európe zachránil život. Prudký sek od idyly k hrôzam vraždenia pripomína Hanksov film Zachráňte vojaka Ryana. Nebude to možno náhoda, pretože každá poviedka v knihe vyznieva ako námet na scenár, dala by sa rozvinúť do celovečerného filmu.
Príbehy o deťoch, ktoré postupne spoznávajú odvrátenú stranu života svojich rodičov aj ďalších dospelých, tú, ktorú sa snažia pred potomkami neprejavovať, sú dojemné. Čitateľ začne sám seba podozrievať zo sentimentality, ale zároveň si vybavuje vlastné skúsenosti dieťaťa a musí uznať, že Tom Hanks často sprostredkúva presne. Niekoľko príbehov sa zaoberá ženami, ktoré prežívajú obdobie po rozchode s partnerom. V tých je obvyklého klišé použité hojne, ale opäť treba uznať, že fľaše červeného vína a rozhovory s kamarátkami na tému „všetci muži sú prasce“ sa naozaj vyskytujú aj v reálnom živote, a to viac ako často.
Pohár plný ružovej peny
Aj keď sa Hanks v niektorých z poviedok pokúša o sci-fi, vždy je tam prepojenie s minulosťou. Tú, samozrejme, až na epizódy z vojny, si idealizuje asi tak, ako si v dospelosti pripomíname chuť jahodového mliečneho koktailu. Možno vôbec nebol taký dobrý, ale predstava veľkého pohára, po okraj naplneného ružovou penou, nás dojíma dodnes.
Presne takto napenil svoje príbehy aj slávny herec. Písacie stroje, lepidlo celej knihy, sú pre neho symbolom trvácnosti. Slová naklepané cez pásku na papier nezmiznú. Na to, aby bol stroj dobrý a niečo vydržal, zasa treba veľa remeselnej zručnosti a premýšľania. V poviedke nazvanej Toto sú meditácie môjho srdca sa o tom rozreční starý opravár mechanických zariadení a mladá žena, ktorá sa vďaka nemu stane majiteľkou zeleného švajčiarskeho stroja Hermes. Rozhodne sa, že myšlienky, ktoré sa jej roja hlavou, a ktoré chce zachovať pre svoje hypotetické potomstvo, zverí radšej precíznej mašine zo zašlých čias ako nejakému notebooku. Túžba po permanentnosti, aspoň po dočasnom pocite večnosti, je zdrojom lásky k písacím strojom, k prikrášľovaniu čias, keď boli moderné a súčasťou života.
Na záver zostáva otázka, či je Tom Hanks dobrý spisovateľ. Určite je dobrý v tom zmysle, že dokáže udržať pozornosť čitateľa pri príbehu, vzbudiť súcit aj pobavenie. Je všestranne vzdelaný, so širokým záberom od kozmu po dejiny, ale veď napokon hral všetko, od kozmonauta, cez HIV pozitívneho právnika, Robinsona Crusoa až po Forresta Gumpa. Ako by mohol nevedieť?
Hanks produkuje solídnu remeselnú úroveň, ale píše ako filmár. Táto kniha sa mimoriadne hodí pre ľudí, ktorí sú skôr menej náročnými konzumentmi, ktorí sa obrazne chcú dobre najesť za primeranú cenu. Knižní labužníci budú miestami krčiť nosom. Pre recenzentku je kniha dokonalou ukážkou young adult, mládežníckou lapačkou na prebudenie záujmu o poviedkový žáner. Od Hanksa sa potom dá postupovať ďalej k dielam, kde sa nenanášajú len základné farby, ale kde sa pracuje s podstatne jemnejšími odtieňmi. Ale občas človek nechce svoje horké ristretto čierne ako noc. Niekedy má chuť na práve takýto sladký jahodový koktail.
