Dospievanie. Obdobie ako stvorené na nadväzovanie vzťahov. Priateľstiev a prvých lások, o ktorých si myslíme, že vydržia navždy. Obdobie formovania názorov, ale i imidžu. Ponúka priestor byť trochu sebecký. Považovať triviálne problémy (týkajúce sa vzhľadu či oblečenia) za problémy celosvetového významu. Pamela občas túži po takejto verzii dospievania. Existuje však dôvod, prečo to nejde. Ten dôvod má meno. Jeremiáš.
Jeremiášov svet
Pamela a Jeremiáš sú dvojičky. Napriek tomu každý z nich žije v inom svete. Jeremiáš je totiž autista. Každému dňu v týždni priradil farbu. Pondelok je modrý. Streda fialová. Zbožňuje zipsy, ktoré vo voľnom čase zapína a rozopína. Bez pokrievky od hrnca neodíde z domu. Nástenka mu oznamuje, aké činnosti má v jednotlivých fázach dňa vykonať. Napríklad symbol kráčajúcich nôh označuje prechádzku. Jeremiáša fascinujú pachy, preto počas prechádzky nemožno vynechať čuchový prieskum kontajnerov. Ani stravovanie sa nezaobíde bez dodržovania zvláštnych pravidiel. Jedlo musí mať okrúhly tvar. Okrúhla kaša, fašírka, knedľa či okrúhle krajce chleba. Nesprávny tvar jedla, zle zaparkované autá na parkovisku či snaha zobrať mu pokrievku dokážu Jeremiáša veľmi rozrušiť. Následky bývajú rôzne. Od nevyspaných susedov v paneláku, kvôli Jeremiášovmu revu, až po zranenia.
Dajte ho do ústavu!
Debil. Retard. Kreténsky pankhart. Dajte ho do ústavu! Aj takéto hrubé slová padajú na Jeremiášovu adresu. Život s ním nie je ľahký. Pamela i mama sa enormne snažia, i na úkor vlastných snov či obyčajných potrieb, aby bol Jeremiáš spokojný a v rámci možností napredoval. Lenže niekedy nestačí ponúknuť mu zips alebo dokonale okrúhle jedlo. Jeremiášov stav ovplyvňuje množstvo premenných. Ľudia, s ktorými prichádza do kontaktu. Nevhodná farba oblečenia. Smiech a plač. Jeremiáš totiž nerozumie, prečo sa ľudia smejú či plačú. Ani dokonalý prehľad o tom, čo má a nemá Jeremiáš rád, čoho sa bojí a detailný prehľad jeho denného režimu nie je zárukou, že Pamela a mama majú situáciu pod kontrolou. Zmena môže prísť nečakane. V permanentnom strachu, strese a bez možnosti oddychu sa však nedá žiť donekonečna. Pamela a mama sa o to snažili. Lenže niekedy ani láska a ani tá najväčšia snaha nestačia. Koniec príbehu je napriek tomu ten najlepší, aký mohla Březinová vymyslieť. Našla citlivé a zároveň logické riešenie, ako pomôcť celej rodine. Jeremiáš začal počas pracovných dní navštevovať týždenný stacionár. Toto rozhodnutie umožnilo jeho mame a sestre začať konečne žiť, ale zároveň neopustiť Jeremiáša.
Ivona Březinová: Krič potichu, braček (Perfekt 2017) (zdroj: Archív SME)Imaginárny Jeremiáš, reálny autizmus
Jeremiáš je vymyslená postava. Autizmus je skutočný. Březinovej sa podarilo viac, ako len napísať príbeh o živote dospievajúceho autistu. Pútavo a realisticky opísala trápenie rodinných príslušníkov a problémy, s ktorými sa musia boriť. Potláčanie vlastných potrieb a túžob. Rozpad partnerského vzťahu. Finančné problémy. Boj s nepochopením, odsudzovaním a strachom ľudí. Ich strach často pramení z nedostatku informácií. Kniha Krič potichu, braček ponúka relevantné informácie o autizme, ktoré sú zasadené do pútavého príbehu o každodennom živote jednej (ne)obyčajnej rodiny. Takéto rodiny žijú medzi nami. Krič potichu, braček nám umožní aspoň trochu ich spoznať. Pochopiť, čo prežívajú. Menej sa báť. Vzájomne. Aby Pamele (či už literárnej, alebo skutočnej) nemuseli v hlave znieť slová... Krič potichu, braček.
