Názov tejto knihy sa mi nepáčil, je to také prvoplánové, neinvenčné klišé, ktoré neznie dobre, ani keď sa omylom vysloví nahlas. Človek má pocit, že knihu už prečítal, a to ju ešte ani neotvoril. Obálka so škaredou fotkou peknej slečny, ktorá bola reálnym predobrazom hlavnej hrdinky, tiež nenadchne. Zanikajúci titulok akoby dával do úzadia napísané pred obrazovým. Nebola to láska na prvý pohľad. Ani na druhý. A teraz, samozrejme, príde „ale“. Pretože nebyť „ale“, nedostal by tento béčkový slasher priestor v Magazíne o knihách.
Príbeh
Augustín Angst je neobvyklý chlapec, albín, so začínajúcimi psychickými problémami. Mohli by sme špekulovať o tom, či by tieto problémy samy osebe nestačili na to, aby z neho vyrástol prvotriedny psychopat. Avšak autor primiešava fantastiku v podobe tajomných motívov, ducha psychopata z keltských čias, ktorého na začiatku krátko uvedie. Jeho duša si v súčasnosti konečne našla svoju schránku. Vysvetľuje sa tým Angstova sila aj správanie. Chlapec sa po rodinnej dráme dostane do psychiatrického zariadenia, kde pod dohľadom lekárky Anastázia Lumisovej dospeje. Na liečbu nereaguje, Anastázia relativizuje všetko, čo vie o psychopatoch, Angst utečie a v grandióznom štýle Jasona z Piatka trinásteho masakruje všetko, čo mu skríži cestu. Približne v polovici knihy sa Angstov cieľ upriamuje na posledné zvyšky zo svojej minulosti, ktorá zostala živá.
Ženské postavy sa stereotypne delia na neistú intelektuálku Luciu (Lou) a milú krásavicu Luciu (Ozy). Hlavnou hrdinkou je intelektuálka, ktorá by však, keby chcela, pokojne mohla byť sebaistou kráskou.
Povinnou jazdou literatúry pre mladých dospelých je aj motív mladej lásky s prvotným nádychom osudovosti. V knihe ju predstavuje Lou a Adam. Najhoršou smrťou by pre nich nebol zásah Ozy či Angsta, ale čas. Čas však nie je hrdinom románu, časový rámec je striktne vymedzený názvom knihy a kategóriou young adult, hrozbou zničenia rodiacich sa vzťahov teda nie je postupná strata záujmov, všednosť, rutina, nedostatok sexu, deti, mladšia, hoci absolútne tupá sekretárka, ubíjajúca práca, ale starobylým, prekliatym duchom posadnutý Angst. Spraví to takmer tak dobre, ako by to spravil čas. Takmer. Záverečný masaker je prekvapujúco invenčný a na pomery slasherov aj celkom vtipný. Vo svetle udalostí, ktoré sa nedávno stali v obchodnom centre v ruskom Kemerove, však scéna získava celkom iný rozmer. Neplánovaný druhý plán...
Podľa Marka E. Pochu román predstavuje pokus o literárnu adaptáciu amerických filmových slasharov ako Halloween či Piatok trinásteho na slovenské pomery. Statočných šerifov vystriedali mestskí policajti, psychiatrička je lekárka z Ukrajiny a namiesto Halloweenu máme Dušičky. Motivácia maskovaného maniaka je ukrytá v dávnej minulosti a má mystický rozmer. V druhom pláne však ide o príbeh priateľstva, zrady, lásky a pretrhnutých rodinných pút.
Mark E. Pocha: Na Dušičky zomrieš (Hydra 2018) (zdroj: Archív SME)Štipľavá chuťovka
Žiadna veľká literatúra to nie je. Ani ňou byť nechce a názov knihy spolu s obálkou okamžite napovedajú, že román je presne tým, čím je - béčkovým žánrom, ktorý sa neštíti vykrádačiek, klišé, používa ich starosvetsky postmoderne, pretavuje ich na domáce pomery, bezostyšne cieli na tínedžerov, pre ktorých je kniha, ehm, zakázaná... Zaujímavé je, že okrem drobných chybičiek je román napísaný celkom dobre. Nemá zbytočne ambiciózny rozsah, je svižnou, priamočiarou chuťovkou, ktorá sa prečíta na jedno (trošku dlhšie) posedenie a plusom je, že nenudí. Je to chutný domáci literárny fast food.
E. Pocha písať vie. Pozná svojich zákazníkov a vie, čo im chutí. A nehanbí sa im to dať. Niektorí mu vyčítajú, že svoj talent mrhá na brak. Je však zaujímavé, že niekto, kto vie písať, sa naďalej baví a nesnaží sa pokoriť literárny svet ako mnohí, ktorí písať ani nevedia, len o tom nevedia.
Bezostyšné selfpromo, ktoré si autor v texte robí na svoju predošlú knihu Kontakt alebo na seba samého a na svoje vystúpenia, vyznievajú nadbytočne. Ale dokážem si predstaviť, že sa pri písaní týchto scén autor vynikajúco bavil.
E. Pocha vytvoril hrdinku, ktorá je prototypom jeho primárnej čitateľskej cieľovky. Produkt s označením vekovej kategórie 18+ je určený pre čitateľky, ktoré sú mladšie. Autor im rozumie, opisuje ich skutočné tínedžerské problémy, a keďže sa zameriava na temnejšie záľuby dospievajúcich, zabrnká presne tam, kam sa bežne young adult neodváži.
Napriek tomu niektoré dialógy vyznievajú miestami toporne až smiešne. E. Pocha akoby si v určitých momentoch až neskrývane strieľal zo svojich čitateľov, testoval ich hranice a skúšal, čo mu ešte môže prejsť. Rozhovory, ktoré kĺžu po povrchu a nechcú skutočne odhaliť vnútro postáv, ísť do hĺbky, vyznievajú cielene a zapadajú do celkového povrchného koloritu.
Postavy sú síce ploché, ale presne takéto karikatúry čitateľ očakáva. Ponor do hĺbky je v tomto prípade až nežiaduci. Hrušky s jablkami sa miešať nemajú a táto kniha ich ani nemieša. Preto za týmto románom nič ďalšie nečakajte (druhý plán, ktorý spomína autor, je marginálny a je vlastne len nastolením zápletky prvého plánu). Je to nezaťažujúca chuťovka, ktorá príjemne prejde tráviacim traktom a skončí presne tak a presne tam, kam aj králi chodia pešo. A každý dobre vie, že na takýto dobrý zážitok sa v živote chytá len máločo iné.
