Kolektívna monografia o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi je druhým titulom, ktorý je venovaný slovenskému triumvirátu Štúr – Hurban – Hodža. Svojou koncepciou nadväzuje na knihu Ľudovít Štúr na hranici dvoch vekov: život, dielo, doba verzus historická pamäť (Veda 2015). Je rozčlenená do šiestich častí, z ktorých štyri sú venované „živému“ Hurbanovi a dve sledujú jeho reflexiu po smrti, utváranie a modifikovanie pamäti o ňom a o miestach, kde pôsobil.
Daniela Kodajová, Peter Macho a kol.: Jozef Miloslav Hurban. Osobnosť v spoločnosti a reflexii (Historický ústav, 2017) (zdroj: Archív SME)Hurban a národné hnutie
Prvá kapitola Hurban a doba nacionalizmu predstavuje jeho činnosť v národnom hnutí. Daniela Kodajová načrtla rozhodujúce udalosti Hurbanovho života ako národného agitátora, ale i kňaza, redaktora a spisovateľa, manžela a otca početnej rodiny. Súkromný a verejný život hlbockého farára boli poprepájané vo väčšej miere, než historici doteraz pripúšťali. Peter Podolan predstavil vývoj vzťahu medzi Hurbanom a Kollárom, ktorý prešiel búrlivými premenami. Od fázy, keď bol Hurban ako mladý študent očarený „slávskym pevcom“, cez obdobie spolupráce na poli evanjelickej cirkvi a slovenského hnutia až po obdobie polemických prestreliek, ktoré zasiahli nielen ich dvoch, ale i veľkú časť národoveckej komunity.
Matúš Valihora si všíma príčiny úspešnej agitácie Hurbana v kontexte slovenského národného hnutia. Potvrdzuje staršie výskumy, podľa ktorých ľudová podpora a účasť na dobrovoľníckych výpravách boli motivované „hmotárskymi“ záujmami, vnášaním sociálnych požiadaviek do národno-politického programu. Nie všetky Hurbanove snaženia sa stretli s pozitívnym prijatím jeho farníkov. Jeho zapálená protialkoholická agitácia mu narobila mnoho neprajníkov a ako sám napísal, „všetci korheli spikli sa s vonkovskými nepriateľmi mojimi proti mne vo viere, že len čo Hurbana vyštvú z fary, budú bez útokov môcť i ďalej pálené piť“.
Zaujímavou a doteraz málo prebádanou témou je vývoj vzťahov Hurbana s katolíckymi kňazmi v turbulentnom období od marca 1848 do porážky revolúcie. Tomáš Adamčík najskôr hodnotí postoj Hurbanových kňazských „susedov“ (katolíckych i evanjelických) k vojenskému vystúpeniu a následne i duchovných v tých oblastiach, ktorými prechádzali slovenskí dobrovoľníci. Je škoda, že na väčšom priestore nerieši otázku motivácie, pre ktorú sa kňazi zo susedných farností postavili na odlišné strany revolučných barikád. Rastislav Molda detailne analyzuje Hurbanove aktivity v matici, jeho predstavu o fungovaní a obsahu činnosti. Hurban patril v zakladateľskej generácii matičiarov k tým, ktorí sa výrazne podieľali na budovaní historickej pamäte Slovákov a zapájal sa do zápasu o podobu verejného priestoru. Molda otvoril i zaujímavú a doteraz neprebádanú problematiku podpory mladej generácie v národnom hnutí prostredníctvom matičných štipendií.
Hurban ako kňaz
Ďalšiemu rozmeru Hurbanovho verejného pôsobenia zviazaného s jeho povolaním kňaza sa z rôznej perspektívny venujú tri príspevky druhej časti. Radovan Hanus analyzoval teologicko-dogmatickú argumentáciu v zápasoch medzi dvoma prúdmi uhorského luteranizmu. Hurban v polemikách okolo projektu únie dôsledne bránil záujmy slovenských zborov a upevňoval v nich pozície neortodoxnej teológie. Teologické argumenty využíval na to, aby poukázal na nezmyselnosť spájania oboch konfesií, ktoré sú vieroučne nekompatibilné, a celý projekt bol primárne motivovaný politickými záujmami.
Hurbanovým historickým prácam patrí v kontexte slovenského romantického dejepisectva osobitné postavenie. Dušan Škvarna poukazuje na potrebu, aby sa v akademickom prostredí revidovalo rozšírené stereotypné vnímanie štúrovskej generácie ako tej, ktorá dogmaticky obhajovala tisícročný útlak a stála pri zrode mýtu o ahistoricite Slovákov. Pestrosť historických interpretácií a rôznorodosť prístupov k zásadným udalostiam a postavám vychádzala zo snahy o komplexnejšie poznanie národných dejín.
Interpretácie a pamäť
Piata časť s názvom Hurban v reflexii nasledujúcich generácií sa zameriava na rôzne podoby pripomínania, interpretovania Hurbanovho života a diela, ale rovnako i na rozličné formy jeho inštrumentalizácie. Magdalena Bystrzak analyzuje ranú publicistickú a kultúrno-kritickú aktivitu Alexandra Matušku, ktorý Hurbana použil ako emblematickú postavu vo svojej kritike pretrvávania národnoobrodeneckého modelu v medzivojnovom kultúrnom ovzduší. Matuškova téza o dlhom trvaní 19. storočia v slovenskej kultúre, ktoré chápal ako kontinuum neslobody, v minulosti objektívne danej historickými okolnosťami, v tridsiatych rokoch 20. storočia neslobody vnútornej, vychádzajúcej z tendencie zachovať svetonázorový kultúrny monopol. Matuškov „boj proti Hurbanovi“ bol jedným z prejavov snahy ľavicových intelektuálov o novú recepciu dedičstva 19. storočia vrátane osobnosti J. M. Hurbana a o širšiu diskusiu o stave a perspektívach národnej kultúry.
Alica Kurhajcová otvorila doteraz málo prebádaný problém reflexie Hurbana v maďarskej literatúre obdobia dualizmu a v potrianonskom Maďarsku. Historický obraz J. M. Hurbana a hurbanistov najvýraznejšie utvárali provládni publicisti a historici-samoukovia Adolf Pechány (Pecháň) a Lajos Steier. Kurhajcová analyzovala ich historické práce a ukázala interpretačné posuny pri Hurbanovom hodnotení slovenského pohybu za revolúcie. Politicko-spoločenský kontext, v ktorom práce Pechánya a Steiera vznikali, úzky vzťah oboch historikov k panujúcim režimom a k oficiálnej národnostnej politike determinoval ich prístup k výskumu slovenskej otázky. Obraz Hurbana, ktorý vo svojich dielach vytvárali, nebol statický. Svoj slovník i celkové hodnotenie zmierňovali, modifikovali v závislosti od aktuálnej politickej situácie, slovensko-českého zbližovania či vzďaľovania sa.
Záverečná časť knihy je venovaná pamäťovým inštitúciám, miestam pamäti a pripomínaniu si J. H. Hurbana. Predstavuje zaujímavý príbeh fary v Hlbokom, od jej vzniku až po súčasné snahy o jej pamiatkovú ochranu a premenu na múzeum. Predstavuje osud Jurkovičovho projektu pamätníka Hurbanovi z roku 1943 realizovaný po zoštátnení živností a podnikov 1949.
Editori v závere knihy poznamenávajú, že i u veľkých postáv národného panteónu, medzi ktoré Hurban bezpochyby patrí, stále zostáva množstvo nezodpovedaných otázok vynárajúcich sa pri štúdiu života, diela, dobového kontextu i reflexie nasledujúcimi generáciami. Pre tých, ktorí budú odpovede na otázky hľadať, je kniha cenným študijným materiálom a sprievodcom.
