Ženy a dievčatá sa už od únavy potkýnajú o svoje opätky, muži si uvoľňujú motýliky pri krku. Končí sa žúr, vracajú sa domov. Okolo nich v sviežom tempe prebiehajú prví bežci, čistiace autá ešte na cestách dokončujú svoju robotu.
Slnko pomaly stráca svoju červenú farbu a to je neklamný znak toho, že v Cannes sa práve začína nový festivalový deň. Je pol ôsmej ráno.
O chvíľu bude na obchodnej ulici takmer akoby nič prechádzať režisér Jim Jarmusch, o chvíľu sa bude dánsky herec Mads Mikkelsen biť so svojím kamarátom pod vplyvom piva v bare. Ktokoľvek môže byť kdekoľvek, na dva týždne sa juh Francúzska stáva centrom filmového sveta.
Kto sa však chce dostať na prvú filmovú projekciu, o pol ôsmej ráno by už mal zarezávať a stáť v rade. Novinári a filmoví profesionáli to majú so svojimi akreditáciami pomerne ľahké, tí ostatní oveľa zložitejšie.
“Profesionalita stojí v Cannes 20 miliónov eur. Polovicu z toho dostáva festival z verejných zdrojov, čo je na jednej strane obdivuhodné. Na druhej strane, festivalu to tento rok narobilo veľké problémy.
„
A tí ostatní, to sú obyvatelia Cannes. Niektorých z nich radnica pár dní pred festivalom vyžrebuje, dostanú zopár pozvánok a môžu ísť na červený koberec.
Ostatní musia čakať pred festivalovým palácom a pýtať sa všetkých okoloidúcich, či by im jednu nevenovali.
V podstate to majú podobné, ako keby predávali Nota Bene. Skoro ráno už aj oni nastupujú do šichty.
Cannes, svet rozdelený na kasty
V Cannes žije dokopy 70-tisíc ľudí. Počas festivalu sa ich počet zvýši trojnásobne. Francúzi sú veľkorysí. Akreditáciu, ktorá profesionálom umožní pozerať sa dva týždne na najlepšie filmy, aké vo svete vznikli, rozdávajú zadarmo. Ich držiteľov však nekompromisne rozdelia na kasty, a to je drsné.
