FOTO – DESANA DUDÁŠOVÁ
Asi je to správne.
Možno by bolo na Slovensku menej nerozvážností, menej ľahostajnosti a viac profesionálneho ducha, keby bol každý ako on.
Život s dokonalosťou však môže byť niekedy aj balvanom, ktorý odčerpáva energiu.
Popovič jej však má na rozdávanie – a aj napriek tomu, že rozhovor s ním môže pôsobiť miestami skepticky a bezútešne, tento skladateľ, dirigent, muzikant si zo všetkých svojich životných fází momentálne našiel skôr pozitívnu.
Ako sa máte?
„Dobre.Veľmi dobre.“
Ste šťastný?
(Dlho premýšľa.) „Áno. Som obklopený úžasnými ľuďmi, práca, ktorej sa venujem, ma veľmi baví, zdravie mi slúži. Momentálne sa mi žije na Slovensku dobre.“
Prekvapili ste ma. Váš súkromný život sa nikdy neoddeľoval od celospoločenského, politického – a nemám pocit, že by to na Slovensku bolo úžasné.
„Tým, že sa viac zaoberám duchovnou energiou, s prazákladom, z ktorého pochádzame a ktorý je v nás neustále prítomný, sa mi darí ľahšie preklenúť negatívne tendencie.“
Ako teda vnímate ten politický „posun“ s ohľadom na aktívnu tvorbu tohto nového systému v čase revolučných dní?
„Odrazu sme sa ocitli v situácii implantácie kapitalistického modelu do socialistického prostredia. V spravovaní vecí verejných sme však stále v plienkach. Je tu veľa nelogických a protirečivých tendencií a my sa presviedčame, že nič lepšie sa nedá vymyslieť a že je to náš údel. Viem, že negatívne javy patria k vývoju vedomia, ktorým ľudstvo prechádza tisíce rokov. Všetko, čo sa deje, je logické a zákonité, aj keď sa na to pozeráme s nevôľou. K všeobecnému nedorozumeniu prispieva, že sa viac pociťujeme ako oddelené bytosti a menej vnímame skutočnosť, že pochádzame z jedného zdroja. Je však potrebné si uvedomiť, ako chceme, aby vyzeral náš život, a stať sa jeho tvorcami.“
Kritizovať je však veľmi jednoduché. Vy ste mali možnosť pokusu o zmenu, a keby ste zostali v politike a obklopili sa ľuďmi vášho zmýšľania, mohlo byť dnes aspoň čosi inak.
„V politike som bol a okrem svojho študentského postoja v roku 1989 som prijal aj poslanecký mandát. Bol som jeden z mnohých, ktorí prispeli k zmene režimu. Dodnes na politické dianie pôsobím z občianskej pozície.“
Prečo ste však nezostali v aktívnej politike? V revolučných a porevolučných časoch mal váš názor, slovo veľkú váhu napriek mladému veku.
„Hudba ma naučila jednoznačnosti – jej znenie odráža schopnosti hudobníka. V politike som sa v tom čase necítil byť plnohodnotne kompetentným. Nedisponoval som takým právnym a ekonomickým rozhľadom, ktorý by podľa môjho názoru mal byť vo výbave politika. Pre úplnosť však treba podotknúť, že mnohí, čo k sebe veľmi kritickí neboli, do politiky smelo šli a privodili štátu obrovské straty – materiálne i duchovné.“
Nemôže byť váš prípad skôr potvrdením pravidla, že revolúcia požiera svoje deti?
„November ‘89 mi dal veľmi veľa a nevzal mi nič, čo by som mohol pociťovať ako stratu. Bol ako vietor, ktorý nás posunul o hodný kus ďalej. V tom čase sme sa naozaj sústredili na duchovnú obrodu. Materiálne výhody, aj keď boli na dosah, neboli pre nás natoľko príťažlivé.“
Vy by ste však skôr neboli mužom sveta veľkého biznisu, nie? Akosi sa mi to dravé prostredie pre vás nehodí.
„Biznis na Slovensku nie je vo veľkej miere postavený na rovnosti šancí. Mnohí ‚biznismeni‘ narábajú neetickými prostriedkami. Sú za tým celkom konkrétni ľudia, ktorí za tento stav aj nesú zodpovednosť. Nerád by som sa ocitol v takomto prostredí.“
Prečo nechcete veci presnejšie pomenovať? V minulosti ste boli tvrdým, otvoreným kritikom. Čo sa zmenilo?
„Uvedomil som si, že každá bytosť má svoju hodnotu, aj keď narába s negatívnymi energiami alebo po slovensky – keď robí zle. Viac ako na kritiku sa zameriavam na to, ako nasmerovať výnimočný ľudský potenciál a využiť jeho možnosti v prospech všetkých.“
Aj tak to skúsim – odkážte tým politikom, čo sú oveľa menší profesionáli, aby sa venovali svojej pôvodnej profesii.
(Dlhý smiech.) „Ktovie, či by tým nenarobili ešte viac škody. Domnievam sa, že prežívame krízu profesionality. Povrchnosť je typickým úkazom našej doby. Spravovanie vecí verejných si vyžaduje prehľadné, čitateľné a koordinované prepojenie všetkých svojich zložiek. Spoločnosť môže optimálne fungovať vtedy, ak jej členovia chápu, kam smerujú aktivity tých, ktorí majú mandát veci verejné spravovať. Ak štát riadi spoločnosť prostredníctvom zákonov, mal by mať záujem o rozvíjanie právneho vedomia občanov.“
Morálne kódexy? To už tu raz bolo. Bežný občan však pre svoj život – ak nie je podvodník, zlodej či vrah – právnu normu ani tak nepotrebuje. Vystačí si s morálnou, danou vierou alebo so zachovávaním slušnosti voči iným ľuďom. Právo je nedodržiavateľné a nedodržiavané práve skôr medzi politickými zástupcami a ich priateľmi.
„Problém politiky je ten, že nad zdravým rozumom a etickým konaním vládne záujem toho-ktorého politického zoskupenia. Jedna skupina si prilepší, druhá bude nadávať. Tak to je, tak to bude – a nielen tu, ale aj vo svete, pokiaľ neprenesieme do praxe skutočnosť, že sme naozaj súčasťou jedného celku. Politika nadobudne pravý zmysel vtedy, keď bude tento fakt chápať a uplatňovať vo všetkých formách svojho pôsobenia.“
Predpokladali ste, že ľudia, ktorí vládnu na Slovensku dnes, budú takí ako tí predošlí, ako tí všade vo svete?
„Veril som, že si všimnú negatíva pôsobenia mečiarovského režimu a postavia veci z hlavy na nohy. Politické záujmy, žiaľ, povýšili nad zdravý rozum, nad elementárny cit pre spravodlivosť. Nečudo, že stratili kredit. Verím tomu, že je možné naplniť ideál harmonickej existencie spoločnosti, že je možné sledovať blaho všetkých zúčastnených.“
To je neuplatniteľné.
„Pretože vo svete funguje doktrína kto z koho.“
Rovnostárstvo je však, dúfam, prežitkom.
„Ak niekto potrebuje veľké bohatstvo, nech ho získava poctivou cestou, nech nerozkráda štát, nevyužíva politické kontakty na získavanie zákazok, nech nevyužíva negramotnosť väčšiny obyvateľstva v oblasti ekonomiky a práva. Právo je často využívané na ‚legálne‘ právne triky. Zdá sa mi to absurdné, amorálne a neetické.“
Tak povedzte návod na použitie.
„Ak by som bol pred životnou príležitosťou zostaviť skupinu ľudí, ktorá by sa uchádzala o priazeň občanov a mala ambíciu upratať veci verejné, urobil by som to v prvom rade na expertnom základe.“
To chce aj Rusko.
„Pavol Rusko má populárnu televíziu aj preto, lebo pochopil, že musí potlačiť vlajkonosičov jeho zámerov – ako šikovný podnikateľ ide tento princíp uplatniť v politike. Oslovuje osobnosti, ktoré majú kredit odborníkov. Otázka je, čomu budú slúžiť. Na to si musíme počkať.“
Ten návod na použitie.
„Vytvoriť skupinu expertov, ktorí nepotrebujú kradnúť a zneužívať moc.“
V tom prípade nebudú mať ani chuť do politiky vstupovať. Prečo by to robili?
„V stave núdze, terorizovania štátnou mocou ako v minulosti by do toho hádam šli.“
Pre blaho Slovenska? To je dosť hrozné spojenie a význam, nie?
„V takej situácii by to bolo aj pre blaho ich samotných.“
O jednom človeku sme si toto všetko mysleli. Že on je tým, ktorý tej novej ceste pomôže. Vy ste mu istý čas robili poradcu. A sklamal, nie?
„Hovoríme o Ivanovi Miklošovi? Sklamal svojich politických súputníkov. Ale aj po tom všetkom mám dojem, že jeho práca v mnohom smeruje k pozitívnym výsledkom.“
Toto isté by sa mohlo stať s tými ľuďmi, ktorých by ste presvedčili na dráhu politika aj vy.
„Myslím, že na Slovensku jestvujú ľudia, ktorých moc nepoznačí a nebudú ju zneužívať.“
Myslíte, že všetkých tá moc zlomila, naštrbila ich charakter alebo by sme našli niekoho, kto unikol?
„Napríklad Peter Zajac, Ján Langoš, Peter Tatár, František Mikloško…“
Pred trištvrte rokom ste mali pocit, že takých ľudí chcete okolo seba sústrediť a hľadať východisko. A už pri rozmýšľaní kto ste mali problém. Napočítali ste asi desať ľudí.
„Áno, lebo je to celkom nový prístup, založený na princípoch, ktoré sa tu neuplatňovali. Niečo také sa tvorilo v novembri ‘89 vo VPN, až kým sa to samotnej VPN nevymklo z rúk. Denne bola zavaľovaná množstvom problémov, vyrojených spod socialistického koberca, až nevedela, kým je, čím je a kam vlastne kráča a kadiaľ.“
Tej myšlienky nejakého tímu ste sa však vzdali. Prečo?
„To, že sa o tejto téme zhovárame, svedčí, že som sa jej nevzdal.“
Tým chcem iba povedať, že voľby v roku 2002 budú zlomové a noví ľudia skutočne majú šancu tak, ako ju mali ľudia v roku 1989. Preto, že všetky doterajšie garnitúry politikov sa skompromitovali. Nepremrhali sme teraz šancu my?
„Do volieb roku 2002 vstupujú zoskupenia, ktoré budeme musieť pozorne sledovať. Osobne som veľmi zvedavý, kam sa vývoj uberie, a podľa toho sa rozhodnem, čo s ideou, o ktorej tu hovoríme. Hudobná tvorba ma veľmi baví a naplňa, ale tiež viem, že mi nemôže byť ľahostajný osud spoločnosti, pretože všetko so všetkým súvisí.“
Vraj v hudbe niečo nové chystáte?
„Chcem založiť symfonický orchester, ktorý by bol progresívnou alternatívou voči štátnym inštitúciám. To, čo sa tu deje v oblasti vážnej hudby, považujem vo veľkej miere za prešľapovanie na mieste za štátne peniaze. Preto sa usilujem získať finančného partnera, ktorý by nás v tomto zámere podporil. Nielen chlebom je človek živý, spoločnosti možno pomáhať aj sprostredkovaním neobyčajných hudobných zážitkov.“
Ak chcete tých šikovných, silných a neskorumpovateľných ľudí presvedčiť, aby šli to Slovensko „zachraňovať“, bolo by alibizmom neísť do toho s nimi, nie?
„Samozrejme by som bol pri tom.“
Volili ste SDK?
„Áno.“
Pôjdete voliť tento rok? Koho?
„Voliť pôjdem. Koho, to ešte neviem.“
Keby boli voľby dnes?
(Dlho rozmýšľa.) „Možno Maďarov. Je mi sympatická ich trpezlivosť a nadhľad, ktorý vedeli mať nad úskokmi politických partnerov. Aj keď je na ich škodu, že tam silnejú radikálne postoje. Vo všetkých stranách mi chýba prítomnosť kvalitného odborného zázemia, nové progresívne riešenia.“
Raz ste mi darovali knižočku o pôvode, histórii a využívaní konope. Aj ste o tom hovorili tak, akoby jeho pestovanie bolo jedným z tých progresívnejších riešení, tentoraz v ekologickej a ekonomickej oblasti.
„Na Orave som zohnal kvalitné publikácie, ktoré hovoria o využití technického konope v súlade s európskymi normami. Mapujú vývoj v okolitých krajinách. Zopár publikácií som rozdal aj niektorým politikom, no neprejavili o túto alternatívu vážnejší záujem. V dnešnom nedostatku surovín a devastácie lesov je to pre mňa prekvapujúce. Je tiež veľmi zaujímavé, že počas druhej svetovej vojny podporovala americká vláda pestovanie technického konope, pretože je z neho možné vyrobiť všetky ropné produkty, papier či textílie. V tejto oblasti sme, žiaľ, veľmi negramotní. Ak u nás poviete konope, tak má väčšina ľudí v predstave zhúleného konzumenta drogy. Konope má však rôzne druhy, podobne ako pes rasy. Bolo by dobré si v tejto téme urobiť jasno a neplodiť škandály z nevedomosti.“
Hovorili ste o Amerike. Je dosť paradoxné, že vy, ako líder revolúcie, ktorá nám dala konečne možnosti ako cestovanie, ste už dva roky nedostali vízum do tejto krajiny.
„Nebolo to nič príjemné. Vízum som nedostal, lebo môj brat sa v USA zdržal dlhšie, ako mal povolené. Tým som sa stal pre amerického konzula podozrivým. Nejaký čas ma to trápilo, kým som si neuvedomil, že USA vytvárajú svojou kultúrnou expanziou veľké lákadlo, a tak musia čeliť veľkému tlaku.“
Ako ste, aj vďaka vašej rodine, ktorá žije v USA, vnímali 11. september, ale zároveň i odvetu USA?
„Bol som otrasený asi ako každý.“
Uvedomujete si, že tam bolo málo ľudí? Počuli ste o tom, že zo zamestnancov väčších, významnejších, vplyvnejších firiem tam neprišiel skoro nik?
„Je zaujímavé, že sa v médiách nakrátko objavila správa o ruskom avíze tajným službám USA v súvislosti s útokom, avšak táto skutočnosť už ďalej nebola spomínaná. Okolo celej tragédie je stále veľa nejasností. USA sa plne koncentrovali na odvetu, pretože situácia už pre nich nebola zvládnuteľná mierovými prostriedkami. Tragédia 11. septembra postavila do popredia otázku, či je efektívne čeliť násiliu ďalším násilím, nech je v mene čohokoľvek.“
