Z reproduktorov znejú tvrdé gitarové riffy, odhodlané, dôrazné bubnovanie a ležérny, bohémsky spev.
Keď pred piatimi rokmi kapela Arctic Monkeys vydala album AM, ukázalo sa, že sa našli hudobníci, ktorí majú v sebe toľko originality, hnevu a energie ako najväčšie hviezdy z Britských ostrovov.
Mnohí si hovorili, že sa našiel nový Mercury, možno niektorí cítili až beatlesovský potenciál. Už prvé minúty nahrávky mali neuveriteľný ťah, aj preto bol AM v zoznamoch najlepších albumov roka. Niekoľko týždňov bol v Anglicku a v ďalších častiach sveta jednotkou.
Líder kapely Alex Turner napísal pesničky s takým šarmom, že sa nezunujú, neošúchajú, za päť rokov nestratili nič z pôvodného lesku. Táto mašina bola tak dobre zostrojená, že môže prežiť dekády a že si okamih jej nahrania budú fanúšikovia pripomínať večne.
Pokračovať po takomto úspechu je, pochopiteľne, zradné. Arctic Monkeys sa o to pokúsili novinkou Tranquility Base Hotel & Casino.
Iný neznamená horší
Už na začiatku je jasné, že toto je iný album ako elektrizujúci AM alebo dunivý debut Whatever People Say I Am, That´s What I´m Not z roku 2006. Iný však neznamená zlý.
Turner niekoľkokrát dokázal, že má talent na písanie agresívnych vypaľovačiek, ktoré najlepšie znejú na preplnených koncertoch, a zároveň na jemné, melancholické pesničky.
Také nahral v minulosti už pre smutno-smiešnu drámu Volám sa Oliver Tate o dospievajúcom tínedžerovi a jeho nešťastnej láske. Novinka k nim má blízko.
