Slovensko je skvelá krajina, jedna z najlepších krajín na svete, zhodnotil Anders Breivik. Keď v júli 2011 zabil sedemdesiatsedem ľudí, väčšinou mladých prívržencov nórskej Robotníckej strany, médiá zverejnili aj jeho "manifest".
Samostatnú kapitolu venoval tomu, ako sú jednotlivé krajiny nastavené k cudzincom a vyšlo mu v nej, že najlepšie je na tom Japonsko.
Takmer nepriestrelné. A hneď za ním umiestnil Slovensko.
Slováci sú sami sebou neistí
Po Breivikovom útoku sa ukázalo, aké zraniteľné a nepripravené je nórske právo. Neexistuje v ňom vyšší trest ako 21 rokov, a aj to treba mať na mysli, že deväť mesiacov sa už počíta ako jeden väzenský rok. Vtedajší premiér Jens Soltenberg v atmosfére teroru povedal, že Nórsko nesprísni azylovú politiku a hranice krajiny zostanú otvorené, napriek hrozbe pravicového extrémizmu, ktorý masový vrah z Osla a ostrova Utoya reprezentoval.
Aký majú k prisťahovalcom a cudzincom vzťah Slováci, o tom rozprávala jedna z častí dokumentárneho cyklu Biele vrany a hrdinovia medzi nami, ktorý vysiela RTVS. Bola nazvaná Xenofóbia, tej téme sa venuje.
Slovenská vláda sa v roku 2015 ohradila proti kvótam Európskej únie, hoci Slovensko malo prijať len stovky utečencov. Z prieskumu neskôr vyplynulo, že 89 percent Slovákov súhlasí s jej postojom.
Viacerí politici, medzi nimi Richard Sulík, Marián Kotleba a Boris Kollár, potrebovali našu krajinu ubrániť, spomínali nebezpečenstvo, zlo, satana.
