Kurátorka dizajnérskeho festivalu: Nacionálne vnímanie dizajnu je prežitok

Od čias Baničovho padáka sa Slovensko vo veľkom ukázalo až s lietajúcim autom. Ale má toho viac.

Ľubica Hustá.(Zdroj: ARCHÍV Ľ.H.)

Festival Bratislava Design Week každý rok oslovuje mladých slovenských dizajnérov, aby svoje diela prišli vystaviť do zaujímavých priestorov a umožňuje im tak dostať sa lepšie do povedomia.

Kurátorka podujatia ĽUBICA HUSTÁ tvrdí, že kreatívny potenciál máme čoraz viac porovnateľný s veľkým svetom, problém však je, že výrobcovia sa neprestali uspokojovať s málom.

Podľa čoho je rozpoznateľný slovenský dizajn?

„Jeho formu prirodzene ovplyvňuje minulosť, tradícia a špecifiká daného prostredia. Kultúrny priestor však nie je najšťastnejšie hodnotiť podľa jeho národného charakteru a dávať mu neprimeraný politický dôraz.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo?

„Nacionálne vnímanie dizajnu je prežitok, oveľa prirodzenejšie je netlačiť na tento ráz a vnímať možnosti, kde sa rôzne kultúry stretávajú. Práve dizajn zrozumiteľne prekračuje hranice, ktoré Slovensko tlačia skôr medzi izolované krajiny, v akých žije málo cudzincov a vnímajú sa – dokonca aj tí zo západného světa – jako exoti.“

Aké je dnes prepojenie dizajnu a výroby u nás?

„Evidentný je neustály boj s hľadaním výrobcu, závisí však aj od typu dizajnu, či ide o grafický, odevný, textilný alebo industriálny. Najzrozumiteľnejší je produktový dizajn, v boji s výrobcom je však najviac limitovaný.

Našťastie, postupne vzrastá počet autorských kolekcií od dizajnérov, ktorí radi pracujú s dostupnými technológiami alebo s remeslom. Deje sa to však iba v malých edíciách.“

Môžu sa z nich stať výrobná tradícia?

„Hoci v histórii nachádzajú vhodné inšpirácie, do istej miery ich práce možno vnímať práve ako následok toho, že majú problém posunúť svoje autorské vízie a diela do výroby.

Jedným z dôvodov je, že naša spoločnosť bola vždy skôr agrárna, a tak tradícia priemyselnej výroby nie je dostatočne zakorenená. Mali sme v minulosti niekoľko zaujímavých manufaktúr aj výrobcov, ale nikdy sme neboli v tomto segmente veľmoc, ani trendsetter.“

Ako sa dnes dizajnér môže presadiť?

„Dizajnéri majú často veľa skúseností s pôsobením v zahraničí, čo ovplyvňuje aj ich ambície presadiť sa v širšom kontexte. Výdatne im pomáhajú nové médiá a technológie, možnosť voľného pohybu v Európskej únii.

Keďže informácie prúdia rýchlo, ich diela sú bežne dostupné na blogoch či sociálnych sieťach, ktokoľvek o ne môže prejaviť záujem a bez problémov ich možno doručiť. Dobré skúsenosti s tým majú najmä malé dizajnérske štúdiá.

No hoci mladá generácia dizajnérov je v tomto oveľa flexibilnejšia a dokáže rozmýšľať v úplne nových kontextoch, vždy závisí aj od konkrétnej povahy a charakteru.“

Aký musí byť dizajnér človek?

„Talentovaný, ale musí mať aj šťastie, zároveň tvrdo pracovať a mal by byť aj ľudsky prístupný. Veľkú konkurenciu má už doma na Slovensku. Na to, koľko ľudí u nás dizajn študuje a absolvuje, je len malé percento schopné ostať vo fachu a dizajnom sa aj uživiť.“

Ako vyzerá súčasná mapa najdôležitejších uzlov slovenského dizajnu?

„Tvorba dizajnu je vždy prepojená skôr s urbánnou kultúrou. Na Slovensku sa sústreďuje najmä v mestách, kde fungujú umelecké školy, teda v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Zvolene.

Do iných miest sa rozširuje podľa toho, ako v nich fungujú umelecké, často nezávislé kultúrne aktivity, ktoré dizajn aj nejakým spôsobom reflektujú. Dobrým príkladom je napríklad Žilina.“

Ktorí výrobcovia na Slovensku spolupracujú s dizajnérmi?

„Pôvodných dizajnérskych produktov v domácich fabrikách je minimum. Automobilové závody vývoj dizajnu u nás neriešia, i keď v minulosti sa o presune vývojového strediska uvažovalo. Dizajnérske štúdiá mala u nás donedávna firma OMS na výrobu svietidiel.

Chvályhodná je aktuálna iniciatíva výrobného družstva Javorina, malej manufaktúry, ktorá má sedemdesiatročnú tradíciu v spracúvaní dubového masívu. Vlani po prvý raz vytvorila kolekciu, na ktorú pozvala nielen domácich, ale aj zahraničných dizajnérov a snaží sa s ich menami presadiť na českom a medzinárodnom trhu.

Vo všeobecnosti skôr možno hovoriť o malých výrobniach, kde dizajnové štúdiá fungujú vďaka tomu, že výrobcovia sú zároveň aj majiteľmi výrobní.“

Ako sa dá šikovne prepojiť marketing s vývojom?

„To by mohli poradiť Česi. Pochopili napríklad, že české sklo má renomé, vedia sa s vývojom jeho dizajnu prispôsobiť súčasnosti a pritom si strážiť náklady. Vyrábajú komerčné kolekcie, ale aj progresívne diela, z ktorých síce nepredajú veľa kusov, ale vedia ich ukázať na správnych podujatiach.“

Čo všetko v minulosti ovplyvnilo status dizajnérov na Slovensku?

„Deväťdesiate roky a obdobie tunelovania štátnych fabrík. Dopad na dizajn na Slovensku je odvtedy je stále citeľný, aj keď dnes už fungujú výrobcovia, ktorí firmu nepotopia a relatívne solídne ju budujú.“

V čom teda pretrváva problém?

„Prípad väčšiny výrobcov je, že sa uspokoja s málom, vývoju svojich produktov z dizajnérskeho hľadiska stále nedávajú priestor a nechcú sa prezentovať inak ako biznisovo.

Napriek tomu sa nedá hovoriť o citeľnom odlive slovenských dizajnérov, v podstate si ani nevšímame, že mnohí pracujú zo zahraničia, alebo tvoria pre zahraničné dizajnérske štúdiá.“

Aké vývojové štúdiá dizajnu by na Slovensku mali existovať?

„Sklárne v Lednických Rovniach sú jednou z dlho fungujúcich fabrík, kde má dizajn svoje dôležité miesto. Táto fabrika má však svoje priority viac biznisové a tvorbu pod vlastnou značkou výrazne znížila. Vyrába pre iné značky, čím do istej miery aj stráca motiváciu budovať vlastnú.

Šéfdizajnér sklární Patrik Illo sa napriek tomu veľmi snaží, organizuje sympóziá, prevádzkuje múzeum. Nové kolekcie vznikajú, ale na to, koľko kolekcií kedysi sklárne vyrábali, je to mizivé percento.

Lednické Rovne sú príkladom častého slovenského príbehu, keď fabrika má technológie, remeslo, ale vyrába najmä pre výrobcov zvonka a vývojové stredisko predstavuje len istý luxus pridanej hodnoty, za ktorým sú neisté investície.

Podobne sú na tom textilné fabriky ako Makyta, Ozeta, Odeta či bývalý Sandrik.“

Aký majú dnes ľudia na Slovensku vzťah k dizajnu?

„Situácia sa zmenila výrazne k lepšiemu najmä v posledných rokoch, keď sa dizajnérske produkty stali aj vďaka nákupu cez internet dostupnými prakticky po celom svete.“

Vnímate to jako neprimeranú konkurenciu?

„Pre domácu produkciu je sice obrovská, ale zároveň narastá nezanedbateľné percento ľudí, ktorí ctia remeslo a materiál a uvedomujú si, že ak si kúpia nejaký kvalitný dizajnérsky počin, produkt či dielo, vytvoria si k nemu úplne iný vzťah než povedzme k poličke z IKEA. Ale pozor, aj tá má v ponuke kvalitné dizajnérske kolekcie.“

Ako sa dívať na kvalitný dizajn?

Dizajnérsky solitér, ktorý má svoju identitu a za jeho fungovaním je živý tvorivý nápad, dáva iný pocit uspokojenia. Zároveň núti pozerať sa na produkciu cez zodpovednosť voči prostrediu, počnúc množstvom odpadkov, ktoré po sebe zanechávame, až po šaty, ktoré si obliekame.

Jednou z najpodstatnejších otázok je komplexné uvažovanie o tom, ako si založiť život na pekných, kvalitných veciach a prejaviť pri tom zároveň schopnosť premýšľať komplexne a empaticky.

K tomu vedie experiment, vizionársky dizajn na hranici s umením, dizajn, ktorý využíva v praxi nové digitálne technológie. Alebo dizajn procesov, pri ktorom je dôležitý priebeh tvorby, konceptuálny prístup, prepojenie s architektúrou a tvorbou životného prostredia.“

Čo zo slovenského dizajnu má dnes vo svete cveng?

„Pred revolúciou bolo mnoho tvorcov, ktorí kvalitou nezaostávali, ale predsa len, žili sme za železnou oponou. A tak sa od čias návrhu padáka Štefana Baniča Slovensko vo veľkom zviditeľnilo až špecifickým príbehom lietajúceho auta dizajnéra Štefana Kleina. Celkovo je medzi dizajnérmi áut veľa veľkých mien zo Slovenska.

Medzinárodné renomé má aj Typotheque a dizajn písma Petra Biľaka, ktorý žije v Holandsku, potom aj včelí koncept Tomáša Libertínyho.

Zo sklářského dizajnu je určite rešpektovaný Patrik Illo, z mladšej generácie sú to napríklad Jakub Pollág, Silvia Lovasová, ALLT, Boris Klimek, Mejd, Marián Laššák, Simona Janišová alebo Tomáš Král.

Veľké talenty máme v digitálnom dizajne, napríklad Ján Šicko, Jonathan Ravasz alebo firma Pixel Federation.

V textile a odeve vynikajú značky Puojd, Marcel Holubec, Boris Hanečka, Lenka Sršňová, Terézia Feňovčíková, Maria Štraneková, Buffet a viacerí ďalší. Je ich naozaj veľa veľmi talentovaných. Kreatívny potenciál máme určite porovnateľný s vyspelým svetom.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo kupovať first moment na exotické destinácie už teraz?
  2. Pivovarníci rozdeľujú peniaze
  3. Najkrajšie americké národné parky
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  5. Keď Slováci krotia morský vietor
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  9. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  10. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  1. Prečo kupovať first moment na exotické destinácie už teraz?
  2. Pivovarníci rozdeľujú peniaze
  3. Najkrajšie americké národné parky
  4. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  5. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  6. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  7. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  8. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  9. Keď Slováci krotia morský vietor
  10. Ochrana pred tropickou horúčavou
  1. Najkrajšie americké národné parky 14 995
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 010
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 6 925
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 506
  5. Vizuálny smog je problém 2 941
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 888
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 730
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 704
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 279
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 171

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

Okupácia 1968

Minúta po minúte 1968: Krajinu okupujú. Pripravuje sa mimoriadne vyhlásenie.

Okupáciu sledujeme minútu po minúte.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Prečo v 1968 nedovolili, aby sme mali slobodu

Prečo prišli tanky a ako to vyzeralo.

Komentár šéfredaktorky

Tanky obnažili podstatu režimu

Komunistickým lídrom nešlo o ideológiu. Išlo len o moc.

OKUPÁCIA 1968

Okupácia 1968: Cez hranice sme prenášali periny (spomína Tóth)

Za posledné peniaze kúpil žene kožuch a topánky.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.