BRATISLAVA. Pred okupáciou mali okolo tridsať rokov. Fascinovala ich zahraničná tvorba, hoci ju mohli zažiť len sprostredkovane z pašovaných platní. Tvorba slovenských skladateľov v šesťdesiatych rokoch bola výnimočná.
Vďaka nim sme držali krok so svetom. Ilja Zeljenka, Ivan Hrušovský, Ladislav Kupkovič, Juraj Pospíšil či Jozef Malovec priniesli slovenskej hudbe to, čo jej chýbalo.
Skladatelia emigrovali alebo prichádzali o miesta Čítajte „Slovenská hudba je väčšinou pozadu, nereaguje na európske trendy. Šesťdesiate roky boli jedným z mála období, keď sme sa k nim blížili alebo vyrovnali,“ hovorí mladý tvorca a dirigent Matej Sloboda.
So súborom EnsembleSpectrum, ktoré vedie, diela zástupcov silnej generácie našej klasiky zahrá. Koncert bude v stredu v Novej Cvernovke.
Chce ich pripomenúť, pretože okupácia do ich života a tvorby radikálne zasiahla. Mnohí emigrovali, mnohí boli zakázaní, odsudzovaní a zabudnutí. Koncert Avangarda ´60 otvára sériu podujatí, ktorými Cvernovka reaguje na veľké „osmičkové“ výročia našej krajiny.
Časy pred okupáciou pripomínajú dnešok
Vystúpenie súboru pretne hovorené slovo Michala Hvoreckého. Generáciu skladateľov, ktorí tvorili v 60. rokoch, považuje za mimoriadne zaujímavú a radikálnu. „Na rozdiel od iných umeleckých smerov toho obdobia, akým napríklad bol nový film, je hudba všeobecne málo preskúmaná a hraná,“ hovorí.
Na koncerte chce hovoriť o tom, ako okupácia a následná normalizácia zasiahla do umenia a slobody prejavu.
