Za báseň Masaker, ktorou reagoval na brutálny zásah čínskych vojakov proti študentom na námestí Tchien-an-men, bol odsúdený na štyri roky. Po prepustení z väzenia sa z týchto zážitkov vypísal knihou Pre jednu a sto piesní (Absynt 2018). Ďalšie knihy už boli výraznou kritikou čínskych politických pomerov. Liao I-wu.
V lete 1989 som sa v Londýne ešte za komunistického režimu ako redaktor časopisu Dotyky v čínskej štvrti stretol aj s niekoľkými tamojšími obyvateľmi. Bol som šokovaný tým, že schvaľovali brutálny zásah proti študentom na námestí Tchien-an-men v Pekingu. Myslel som, že sa Číňania na Západe menia. Ako vnímajú demokratické pomery v tých krajinách, tak kontrastujúce s pomermi v Číne?
Číňania, ktorí žijú dlhodobo v zahraničí, často majú občianstva tých štátov a ich názory sú výrazne odlišné od názorov a vnímania sveta tých Číňanov, ktorí žijú v Číne.
Aký je postoj obyvateľov Číny k zásahu na námestí Tchien-an-men? Viackrát vo svojich knihách spomínate, že z bývalých povstalcov sa stali obchodníci, namiesto ideí sa sústredili na zarábanie peňazí. Je táto zmena typická pre čínsku spoločnosť?
Číňania snívali sen o demokracii, sen o tom, že krajina sa zreformuje a zmení, že sa budú rešpektovať ľudské práva. V osemdesiatych rokoch boli Číňania aj veľmi hrdí na to, že revolučné zmeny komunistického sveta sa začali v Číne. Čína sa pokúsila o to, čo sa dialo v Poľsku, Maďarsku, neskôr v Nemecku a Československu.
Zásah na námestí Tchien-an-men však veľmi výrazne zmenil čínsku spoločnosť. Prečo sa to stalo?
