Počiatky tejto významnej kultúrnej inštitúcie siahajú až do stredoveku. Za zakladajúci kódex sa považuje najstarší exemplár knižnice – Evanjeliár kanonika a pisára Jána z Opavy z roku 1368, ktorý sa skladá zo 189 pergamenových listov s bohatými ilustráciami. Na evanjeliár v krásnom obale so zlatým kovaním skladali rakúski panovníci prísahu pred nástupom na trón.
Po jednom výtlačku od 17. storočia
Knižnica vznikala z pôvodných cisárskych zbierok, časť bola uložená vo Viedni, ďalšia vo Wiener Neustadte a Innsbrucku. V 16. storočí bola vo Viedni založená Bibliotheka Regia, ktorú tvorili najmä vedecké publikácie. Knižnica získala aj glóbusy, ktoré sú dnes vystavené v osobitnom múzeu. Základom zbierky rukopisov sa stalo päťsto gréckych a latinských manuskriptov, ktoré pôvodne vlastnil dvorný historiograf Ján Sambucus, rodák z Trnavy. Počas svojich početných zahraničných ciest bol poverený zbierať knihy pre cisársku knižnicu.
Veľkým prínosom bolo 16-tisíc tzv. listových Fuggerových novín. Fuggerovci mali prenajaté bane na meď v Banskej Bystrici, z rôznych miest si dávali posielať správy, ktoré sa dnes považujú za predchodcov tlačených novín. Už v 17. storočí zaviedol cisár Ferdinand II. povinnosť odovzdávať do knižnice po jednom výtlačku z každej publikácie vydanej v Rakúsku, čo sa dodržiava až dodnes. Do archívu knižnice sa tak ukladá napríklad aj časopis Pohľady/Ansichten, vydávaný naším krajanským Rakúsko-slovenským kultúrnym spolkom.
Snímka z Rakúskej národnej knižnice (zdroj: Autorka)Kto chce vstúpiť...
Dôležitým medzníkom v ďalšom vývoji knižnice bol rok 1722, keď sa cisár Karol VI. rozhodol povýšiť Viedeň do pozície jedného z najvýznamnejších európskych centier umenia a kultúry, a preto poveril slávneho rakúskeho barokového architekta Johanna Bernharda Fischera von Erlach výstavbou novej budovy knižnice. Cisár ju po prvýkrát navštívil so svojou rodinou v roku 1734. Pripomína to nápis na strope reprezentatívnej sály Prunksaal, kde sa tiež píše, že ten, kto chce vstúpiť do tohto chrámu poznania, by mal byť vhodne oblečený a mal by šikovne vedieť narábať s atramentom. Keďže až cisárova dcéra Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku, iba veľmi málo ľudí vedelo v tom čase čítať a písať. Do knižnice chodili najmä študenti z univerzity a učenci. Knižnica nebola len na študovanie, ale aj na to, aby ohromila, inšpirovala a zanechala dojem.
Socha Karola VI. v životnej veľkosti je umiestnená v centre oválneho priestoru. Ovál nie je náhodný, symbolizuje dokonalosť vesmírneho poriadku a obežnú dráhu Zeme okolo Slnka. Práve v tejto oválnej časti sa nachádza 15-tisíc kníh z pozostalosti princa Eugena Savojského. Cisár Karol VI. ich odkúpil a zaplatil za ne viac než neskôr Mária Terézia za celý palác Belvedere, ktorý tiež patril pôvodne princovi. Všetky tieto knihy sú tlačené a bohatstvo Eugena Savojského poznať aj podľa toho, že majú zlatý rez a sú viazané v koži z marokánskych kôz. Koža je dokonca zafarbená a podľa farby sú knihy tematicky rozdelené: červená je pre históriu a literatúru, modrá pre teológiu a právo a žltá pre umenie a prírodné vedy. Celkovo je Prunksaal domovom pre viac ako dvestotisíc kníh.
Slovenský Sokrates
Mária Terézia povolala v roku 1745 Gerharda van Swietena z Nizozemska do Viedne a vymenovala ho za prefekta dvornej knižnice, neskôr sa stal panovníčkiným osobným lekárom. Gerhard van Swieten bol mentorom Adama Františka Kollára, narodeného pred tristo rokmi v Terchovej, ktorý nastúpil do knižnice ako pisár v roku 1748 a zotrval tu až do svojej smrti, teda celých tridsaťpäť rokov, pričom sa v roku 1774 stal jej riaditeľom! Kollára nazývali pre jeho múdrosť aj „slovenský Sokrates“. Nielenže bol odborným poradcom Márie Terézie pre uhorské záležitosti, ale ako dekan Filozofickej fakulty Viedenskej univerzity prednášal aj históriu, diplomaciu a štátne právo. Určitý čas viedol rezort pre gymnáziá v celom cisárstve, je aj autorom reformy školstva Ratio Educationis. Kollár s pomocou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín, jeho snahou bolo zaviesť vyučovanie materinského jazyka pre všetky národnosti v monarchii.
Knižnica mala byť pôvodne voľne stojaca budova, ale už pár rokov po otvorení bolo jasné, že priestory nestačia, preto boli pripojené bočné krídla a vzhľad budovy sa zmenil do dnešnej podoby. Hlavný vchod je z námestia Josefsplatz. Celá šírka námestia je vlastne dĺžka sály Prunksaal. Je to presne 77,7 metra! Prunksaal pripomína skôr barokovú katedrálu - mramorová podlaha, stĺpy s korintskými hlavicami, historické sochy a kupola ozdobená nádhernými freskami maliara Daniela Grana. Maľby predstavujú glorifikáciu Karola VI. a sú plné symbolov. Ústrednou figúrou je postava Slávy, ktorá v ľavej ruke drží palmovú ratolesť a vavrínový veniec, v pravej zas obelisk, ktorý symbolizuje slnečný lúč a večnú slávu. Cez okná v strope preniká do knižnice svetlo a osvecuje celý priestor tak, ako knihy dokážu presvetliť ľudskú dušu.
Tri a pol milióna kníh
Po rozpade monarchie prešla celá zbierka do správy štátu. Dnes sa označuje ako Rakúska národná knižnica, je v nej 3,5 milióna kníh, medzi nimi asi sto slovenských, napríklad Grammatica Slavica od Antona Bernoláka, prvá normotvorná gramatika slovenského jazyka z roku 1790, ktorá v roku 1817 vyšla v nemeckom preklade. Knižnica knihy postupne digitalizuje. Celkovo má však knižnica až vyše osem miliónov exponátov, okrem kníh sú to vzácne prvotlače, papyrusy, notové zápisy, historické mapy a glóbusy, fotografie a grafiky. V novodobej histórii hrozilo najväčšie nebezpečenstvo knižnici v noci z 26. na 27. novembra 1992, keď vyhoreli sály Reduty. Slávne viedenské biele kone - lipicany museli evakuovať a z knižnice museli preniesť vyše desaťtisíc vzácnych kníh do bezpečia. Našťastie sa požiar do ďalších priestorov nerozšíril a španielska jazdecká škola aj národná knižnica boli zachránené.
V prepychovej sále Prunksaal sa pravidelne konajú zaujímavé výstavy. Rok 2018 je celý venovaný 650. výročiu knižnice. Okrem bohatej expozície o histórii tejto kultúrnej pamiatky je každý mesiac vystavený aj jeden špeciálny exponát. V marci to boli napríklad dva korene mandragory z Kabinetu zvláštností, ktoré sa v minulosti namáčali do vína, aby sa posilnili ich magické účinky. V apríli sa vystavoval autograf Mozartovho Requiem, teraz v júni to bude Gutenbergova Biblia z roku 1454 – jeden z 22 existujúcich kompletných exemplárov na celom svete.
Autorka žije vo Viedni, je šéfredaktorkou časopisu Slovákov v Rakúsku Pohľady/Ansichten
Autor: Ingrid Žalneva
