Deborah Levy je známa britská prozaička, scenáristka a autorka divadelných hier. Dvakrát sa ocitla vo finále Man Bookerovej ceny. Čoskoro sa s jej tvorbou zoznámi aj slovenský čitateľ. Vydavateľstvo Slovart v najbližších týždňoch vydáva jej zatiaľ posledný román Horúce mlieko (Hot Milk 2016), príbeh o komplikovanom vzťahu matky a dcéry. Okrem fikcie píše Levyová aj „živé memoáre“.
Posledným počinom v tomto smere sú Životné náklady (The Cost of Living). V knihe zachytáva prelomové obdobie svojej existencie. V päťdesiatke sa rozhodla rozviesť s manželom, predať dom, nasťahovať sa do schátraného retro bytu aj s dcérami a začať novú etapu. Nejde do detailov toho, čo ju k tomu viedlo, pretože vraví, že tento príbeh nepatrí len jej. Nachádza však spôsoby, ako povedať to podstatné.
publikácia Deborah Levy: The Cost of Living (Hamish Hamilton 2018) (zdroj: SITA/AP)
Pochybné istoty alebo odchod
V alegorickej epizóde zo začiatku knihy rozpráva mladé dievča v bare príhodu o tom, ako sa išlo potápať a po vynorení zistilo, že medzitým na mori zúri búrka a loďka, ktorá jej mala prísť na pomoc, tak neurobila. Deborah Levy prirovnáva svoje manželstvo k loďke a seba k plavkyni. Oplatí sa vrátiť späť k loďke, kde sa necíti chránená a v pohode, alebo sa otočiť a vydať sa na nový, neznámy breh? Nie je jednoduché opustiť istoty, ale žiť naďalej v rodinnom hniezde, ktoré namáhavo vybudovala, nemá zmysel. Snažila sa, aby v ňom bol každý šťastný, jediný, na koho sa nedostalo, bola ona sama, jej potreby. Levyová je veľmi produktívna spisovateľka, vo svojej tvorbe, ktorá je jej životným poslaním, nemieni robiť kompromisy. Na príklade iných žien, čo sa dá považovať za prejav jej taktu voči otcovi jej dcér, ukazuje, ako ťažko niektorí muži znášajú, že sú ich ženy úspešnejšie ako oni. Ženy majú jednu tvár na pracovisku a doma si nasadzujú masku submisívnosti, aby chránili krehké ego svojho partnera. Táto hra ich ničí.
Skrutkovač jej každodenný
Kniha nie je žiadnym smutným ani zatrpknutým manifestom zatuchnutej sufražetky, dnes sú ženy naozaj inde. Levyová, rodáčka z Južnej Afriky, sa dokáže tešiť z každej maličkosti. V čase, keď si zvykala na život v novom byte, kde sa večne niečo kazilo a kde trieskali dverami jej pubertálne dcéry, jej radosť robil elektrický skrutkovač, ktorým stále zaťahovala nejaké skrutky, či milovaný elektrický bicykel, ktorý ju vozil aj s nákupmi do kopca, na ktorom bývala. Brala každú prácu, učenie aj písanie, aby mali dcéry tenisky podľa ich predstáv a ona peniaze na účty. Súkromie našla najprv na balkóne nového bytu a potom v záhradnej šope, ktorú jej láskavo prenajala vdova po známom poetovi.
Pozoruhodný je jej dar opisovať každodennosť, to, ako sa jednoduché veci stávajú portálmi, ktorými sa dokáže preniesť do minulosti. Vetvička rozmarínu, ktorú kúpi spolu s kurčaťom, je spomienkou na rozmarínové kríky, ktoré pestovala vo viktoriánskom dome, kde žila predtým. Limetkové nanuky jej zasa pripomenú nedávno zosnulú matku. Bolo to jediné jedlo, či zmrznutá tekutina, ktoré matka dokázala pred smrťou zjesť. Matke v tejto knižke postavila láskyplný pomník. Dievča z dobrej afrikánskej rodiny, ktoré sa vydalo za chudobného židovského akademika, čoskoro politického väzňa v čase, keď bol v JAR apartheid, bolo pre dcéru Deborah určite životným vzorom.
Podľa vzoru Simone
Levyová často na stránkach svojej knižky spomína francúzsku filozofku a autorku Simone de Beauvoir, ktorá sama viedla boj o to, aby zladila osobný život so svojou intelektuálnou slobodou. V potrebe vlastnej izby, či v tomto prípade vlastnej šopy pod jabloňou, je veľa z Virginie Woolfovej. Každopádne, životná fáza, v ktorej sa autorka nachádza, pozorovanie priateľov, ale aj neznámych ľudí, svedčí o tom, že sa nachádza v akomsi „post rodinnom“ období života. Nie je to tak, že by popierala potrebu citových väzieb, ona len nepotrebuje pevné puto. Jediné, komu sa po matkinej smrti a rozvode ešte prispôsobuje, sú dcéry. To robí s veľkou láskou.
V záhradnom domci, ktorý spomína vo svojich memoároch, napísala knihu Horúce mlieko. Často sa v nej spomínajú medúzy, ale autorka má často na mysli aj skutočnú Medúzu. Píše, že Medúza zaplatila hlavou za to, že mala odvahu vracať mužom ich pohľady, neklopila cudne zrak. Naopak, menila ich na kameň.
Deborah Levy je žena, ktorá rozhodne nemá problém komukoľvek pokojne pozrieť do očí, nevidí dôvod, aby nebola výhradne sama sebou. Nepochybne sa nájde mnoho žien v prelomovom veku, ktoré si tiež kladú otázku, či pokračovať tak ako doteraz, alebo sa odhodlať na radikálnu zmenu. Kniha The Cost of Living im môže pomôcť predstaviť si, aké veľké životné náklady ostrý životný rez predstavuje.
